V posledných dňoch sme v ovzduší nad územím Slovenska mali opätovne veľkú dávku žlto-červeného prachu, ktorý zanechával viditeľné stopy. Hlavne motoristi hromžili, že ich autá sú neustále zaprášené a nedajú sa poriadne umyť. Zopakovala sa v uplynulých júlových dňoch situácia z februára, kedy saharský prach zasypal celé Slovensko? Vieme zistiť, či nebol rádioaktívny?
Náš redaktor Marek Mensák opäť oslovil odborníkov zo Slovenského hydrometeorologického ústavu, aby nám prezradili, čo o tomto júlovom saharskom prachu nad Slovenskom zistili. V úvode nasledujúceho rozhovoru odpovedá Mgr. Peter Hrabčák, PhD., špecialista I DM – odbor Dištančné merania, zo Slovenského hydrometeorologického ústavu a Aerologicko-radiačného centra v Gánovciach pri Poprade.
Pán Hrabčák, v okolí Bratislavy sme v posledných dňoch mali autá extrémne zašpinené žlto-červeným prachom a nielen autá, ale aj okná, preliezky, záhradný nábytok. Je za tým opäť saharský prach z Afriky, ktorý sme tu mali vo februári?
„Áno opäť je za tým saharský prach z Afriky. Prach sa začal nad Slovensko dostávať počas noci z pondelka (12. júla) na utorok (13. júla).“
Týka sa to iba Bratislavy, alebo je to celoslovenská záležitosť? Ako sú na tom ostatné európske štáty?
„Saharský prach zasiahol komplet celé územie Slovenska. Tam, kde sa vyskytli prehánky a búrky preto mohlo dochádzať k jeho vymývaniu z atmosféry (mokrá depozícia). Zašpinené predmety sme teda mohli pozorovať kdekoľvek na Slovensku. Prach zo Sahary zasiahol počas tohto týždňa viaceré európske štáty v južnej, západnej, strednej a východnej Európe. Prach sa tiež dostal aj nad južnú Škandináviu.“
Koľko prachu k nám tentokrát privialo? Bolo ho viac ako vo februári?
„Lokálne maximá výskytu, čo sa týka jeho obsahu v ovzduší boli dosahované podľa modelových výpočtov v utorok (13. júla). V tento deň ho lokálne mohlo byť aj okolo 800 kg/km2. Čo sa týka celého územia SR, tak v čase okolo 23 hodiny ho mohlo byť nad naším územím súhrne až cca 25 tisíc ton. Vo februári boli lokálne maximá až na úrovni okolo 1600 kg/km2, čiže približne 2x vyššie ako teraz.“
„V stredu bolo prachu nad Slovenskom ešte dosť veľa, ale postupne sa v priebehu dňa odsúval smerom na východ. Aj včera, teda vo štvrtok ho bolo ešte relatívne dosť nad územím SR, ale ovplyvňoval hlavne stredné a východné Slovensko. Dnes, teda v piatok (16. júla) by sa nad SR malo vyskytovať už iba menšie, zostatkové množstvo.“
Nedáva nám Sahara o sebe vedieť nejako často? Bolo tomu tak aj v minulosti? Bude sa to podľa Vás opakovať v najbližšom období?
„Vrátane dnešného dňa (16. júla) sa prach zo Sahary nad územím Slovenska vyskytoval už počas 47. dní. Databáza počtu dní jeho výskytu nad SR začína rokom 2015. Súčasný rok je teda ešte len 7. v poradí pre ktorý existujú takéto údaje. Zatiaľ najhojnejší bol v tomto merítku rok 2018, kedy takýchto dní bolo zaevidovaných až 81.“
„Keď som sa tejto problematike začal vedecky venovať, tak som bol prekvapený ako často sa k nám prach zo Saharskej púšte dostáva. Bežný človek si ale väčšinu dní s jeho výskytom nepovšimne. Väčšinou si to uvedomí až vďaka zašpineným predmetom.“
„Saharský prach sa k nám určite dostával aj v minulom storočí. Ľudia si to menej všímali možno aj preto, že bolo menej áut. Epizódy jeho výskytu sa budú určite opakovať aj v najbližších rokoch. Veľmi pravdepodobne k nám zavíta ešte aj počas zvyšku aktuálneho roka. Nechajme sa prekvapiť kedy a v akom množstve to bude najbližšie. Z výskumu vyplýva že, pravdepodobnosť jeho výskytu nad Slovenskom je v jeseni výrazne nižšia ako v lete.“
Je možné, že sa púšť z Afriky presúva severnejšie do našich oblastí? Mohlo by sa stať, že by tu raz bola púšť?
„Nemusíme sa báť toho, žeby sa púšť z Afriky rozšírila v najbližších rokoch až nad Slovensko. Nestretol som sa so žiadnymi klimatologickými predpoveďami, ktoré by indikovali možný výskyt púšte v našej oblasti v najbližších storočiach. Rozdiel medzi tunajším a vyslovene pušným podnebím Sahary je veľmi veľký a preto nie je možné len tak ľahko dosiahnuť vznik púšte v oblasti Slovenskej republiky, “ dodal Peter Hrabčák.
V našom článku s názvom Rádioaktívny saharský prach zasiahol aj Slovensko. Súvisí s testami atómových bômb v Afrike? sme vás informovali, že saharský prach priviaty vo februári tohto roka nad Európu obsahoval podľa francúzskych odborníkov stopy rádioaktivity, ktoré súviseli s nukleárnymi testami v Alžírsku zo 60. rokov. Či mohol byť saharský prach priviaty v uplynulých júlových dňoch nad Slovensko rádioaktívny, odpovedá Tereza Melicherová, špecialista pre radiačný monitoring SHMÚ.
Pani Melicherová, ako to teda je s tým prachom zo Sahary? Vieme, akého bol pôvodu?
„Zrážky, ktoré prichádzajú po dlhšom období sucha, vymyjú z atmosféry prach a aerosóly, ktoré prirodzene obsahujú rádionuklidy. Tieto pochádzajú z kozmu a zo zemskej kôry. Sú prírodného aj umelého pôvodu. V bežných podmienkach to znamená, že meraný príkon dávkového ekvivalentu sa môže krátkodobo zvýšiť, ale ide o rozdiely zanedbateľné a zapadajú do rámca prírodného pozadia.“
Máme na Slovensku technológie a metódy, ktoré vedia zistiť, či je prach rádioaktívny?
„Saharský prach nad našim územím môže prispieť k tomuto zvýšeniu, ale na zistenie príčinnej súvislosti treba použiť zložitejšie vedecké metódy. Veličina dávkový príkon gama žiarenia v ovzduší je sumárna a neumožňuje rozdelenie radiačného pozadia na jednotlivé rádionuklidy, ktoré by bolo možné priamo spájať s ich pôvodom. K takýmto účelom slúžia napr. laboratórne gamaspektrometrické analýzy, ktoré pre účely radiačnej ochrany zdravia u nás vykonáva Úrad verejného zdravotníctva. SHMÚ má v kompetencii iba merania dávkového príkonu, ktorý slúži ako indikačná veličina v systéme včasného varovania pred žiarením.“
Čo teda ukázali merania?
„Nasledujúce snímky z obdobia, kedy sa nad naše územie dostal saharský prach, ukazujú, že došlo naozaj len k málo významným odchýlkam od bežných hodnôt dávkového príkonu a to na celom území Slovenska. A takéto odchýlky sú bežné aj v daždivých epizódach bez saharského prachu z iných dôvodov, ako bolo už spomenuté. Vo vzťahu k tomuto pravidelne sa opakujúcemu fenomému nie je teda rádioaktivita tým, čo by nás malo znepokojovať. Problémy so suchom sú problémom globálnym a ten je zrejme v tomto prípade oveľa závažnejší.“
„Na nasledujúcich grafoch si možno všimnúť, že dávkový príkon v kritickom období prítomnosti saharského prachu (12. – 13.7.) možno síce pozorovať, ale veľmi sa to podobá na iné epizódy s dažďom zo začiatku mesiaca, kedy sme tu mali len prach z najbližšieho okolia, “ informuje Tereza Melicherová.
