18.8.2022, Bratislava
Pred prízemným ozónom, ktorý je súčasťou letného smogu, je možné chrániť sa skrátením pobytu vonku. Počas smogovej situácie by si mali dávať pozor najmä citlivé skupiny obyvateľov, vysvetlila vedúca odboru hygieny životného prostredia Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR Milada Eštóková. Aktuálne platí upozornenie pre smogovú situáciu v Bratislave.
Prízemný ozón dráždi očné rohovky a spojovky, sliznice dýchacích ciest …
Kvalita ovzdušia sa vyhodnocuje voči limitným a cieľovým hodnotám znečisťujúcich látok na základe celoročných meraní. Zdraviu škodlivé sú však aj krátkodobé extrémne vysoké hodnoty koncentrácií znečisťujúcich látok. Preto bol z dôvodu ochrany zdravia obyvateľstva zavedený smogový varovný systém. Situáciu na Slovensku priebežne monitoruje SHMÚ: https://www.shmu.sk/sk/?page=2264
Smog je možné charakterizovať ako mimoriadne znečistenie ovzdušia pri nepriaznivých meteorologických podmienkach, ktoré spôsobujú nepriaznivý rozptyl škodlivín (ozón, PM10, SO2 a NO2) a ich zvýšené koncentrácie v dýchacej zóne človeka.
Existuje aj takzvaný letný smog. Ten vzniká za intenzívneho slnečného svitu, kedy pôsobí UV žiarenie na splodiny zo spaľovacích motorov, predovšetkým na NOx, CO a uhľovodíky.
„Vytvára sa ozón, ktorý sa zúčastňuje zložitých fotooxidačných reakcií, za vzniku aldehydov, kyseliny dusičnej, peroxidov a ďalších látok. Takto vzniká zmes, ktorá dráždi očné rohovky a spojovky, sliznice dýchacích ciest a zhoršuje pľúcne funkcie,“ hovorí Mgr. Milada Eštóková, PhD., vedúca odboru hygieny životného prostredia ÚVZ SR.
Citlivými skupinami sú deti, tehotné ženy, starší a chorí ľudia
Odporúčania, ako sa správať počas smogovej situácie, sú určené najmä citlivým skupinám obyvateľov, pre ktorých môže mať dlhšie trvanie smogu nepriaznivé účinky na zdravie.Citlivými skupinami sú deti, vrátane dojčiat, tehotné ženy, starší ľudia a osoby s chronickým ochorením dýchacieho systému (astma, chronická obštrukčná choroba pľúc) a obehového systému a tiež oslabení ľudia (ľudia v rekonvalescencii, s oslabenou imunitou a podobne).
„Ak patríte do citlivej skupiny obyvateľov, odporúčame skrátiť čas pobytu vonku. Vonku nešportujte ani nevykonávajte ťažšiu fyzickú prácu, pretože v týchto prípadoch človek dýcha intenzívnejšie a vdýchne väčšie množstvo znečisteného vzduchu,“ odporúča doktorka Milada Eštóková.
Koncentrácie znečisťujúcich látok kopírujú denné zmeny rozptylových podmienok a denný rytmus aktivít ľudí (v tomto období najmä intenzita dopravy). Najvyššie hodnoty bývajú v ranných hodinách a večer po západe slnka. Pre pobyt vonku zvoľte najpriaznivejší časový úsek dňa. Najlepšie podmienky pre pobyt vonku aj vetranie sú teda v skorých popoludňajších hodinách.
Zároveň sa vyhnite domácim prácam a aktivitám, ktoré zvyšujú potrebu vetrania v byte – ide napríklad o práce s použitím farieb, lakov, lepidiel, brúsenie či fajčenie.
Zdroj: uvzsr.sk