Site icon Slovenský reportér

Domškoly sú aktuálne v kurze. Čo dáva domáce vzdelávanie mamičkám Kamile a Lucii?

Kamila a Lucia sú mamičky, ktoré sa rozhodli svojim deťom vytvoriť prostredie pre ich domáce vzdelávanie a tiež domškoly, kde si aj ony dve nachádzajú to svoje. Aj keď sa ich životný štýl v niektorých smeroch líši, spája ich poznanie, že základ je dať deťom slobodný priestor pre ich vlastnú cestu.

Domáce vzdelávanie nie je na Slovensku žiadnou novinkou

Počas uplynulých 10 rokov túto možnosť učiť sa v domácom prostredí využili stovky až tisíce detí. Takúto formu vzdelávania mohli využívať doposiaľ iba deti na prvom stupni základných škôl. Od septembra 2021 môžu školy povoliť domáce vzdelávanie aj žiakom druhého stupňa. Táto správa otvára dvere aj tínejdžerom, ktorí týmto získavajú príležitosť vzdelávať sa spoločne so svojimi rovesníkmi vo viac pohodovej a tvorivej atmosfére mimo školy.

Záujem o domáce vzdelávanie na Slovensku v poslednom období narastá, o čom svedčí množstvo domškolských skupín na sociálnych sieťach, viacero vznikajúcich komunitných centier, či novovzniknutých klubov pre domškolákov. Zrejme sú za tým aj protipandemické opatrenia, ktoré medzi viacerými rodičmi vyvolali vlnu pochybností, či sú školy vôbec bezpečným prostredím pre vzdelávanie ich detí.

Vyzerá to tak, že dozrel čas, kedy na témy týkajúce sa domáceho vzdelávania a o nových možnostiach osobného rozvoja pre naše deti, je nevyhnutné otvárať diskusie na celospoločenskej úrovni.

O tom, ako vyzerá život s domškolákmi a čo takáto forma vzdelávania priniesla dvom mladým mamičkám, sa dozviete v nasledujúcom rozhovore.

KAMILA: Domáce vzdelávanie je zažívanie motivácie k vnútornému rastu a učeniu, ako aj slobodná hra v prírode

Kamila žije spoločne s manželom, dcérou Ivankou (10) a synom Matejom (4) neďaleko Popradu vo Veľkom Slavkove. Domáce vzdelávanie skúsili s Ivankou už v prvom ročníku základnej školy.

„Vzdelávanie sa (učenie sa) mi pripomína okolitú prírodu a jej symbiózu. Rôzne typy rastliniek a živočíchov si nájdu to ideálne prostredie pre svoj rast a výživu. Tak je to aj s našimi deťmi, ktoré je každé iné. Počas života sa každému z nás otvárajú jedinečné svety talentov a zároveň aj „slabých miest“, na ktoré súčasný vzdelávací systém nevie reagovať. Väčšina dnešných škôl je ako pole osiate repkou. Je tam zámer, jednotný prístup, kontrola a mechanický prístup. Strácame tým vzácnu diverzitu možností, súvislostí a napojenie na skutočný život,“ opisuje svoj pohľad na vzdelávanie Kamila.

Mať neustále deti doma a popritom sa venovať domácnosti, manželovi, svojej práci a koníčkom, musí byť veru pekne divoká jazda. Čo tvojej rodine priniesla táto skúsenosť, ako vás domoškola obohatila a čo bolo pre vás v tomto období najviac zaťažujúce? 

„Spoločný rok nám ukázal nové obzory, ako sa dá spojiť život rodiny s aktuálnymi témami vzdelávania, na ktoré je dieťa pripravené. Pre Ivanku bolo naozaj náročné sa naučiť sedieť pár hodín a byť sústredená. Domáce prostredie jej však poskytovalo striedanie sústredenej aktivity a pohybu. Práve v tomto období začala s voltížou, kde plne využila svoju energiu a akrobatické danosti. Ďalšie 3 roky chodila Ivka do kolektívu malotriedky na Krásnych Sadoch v neďalekej Mlynici, kde to najviac vyhovovalo naším rodinným hodnotám a jej potrebám. V tomto prostredí sme našli aj my rodičia výnimočných priateľov, s ktorými dnes otvárame možnosti vzdelávania pre druhý stupeň.  Dnes som si istá, že pre našu dcéru je skvelé vzdelávať sa v malej skupine detí, ktoré sú neustále v kontakte s prírodou.“

Kamila, čo bolo tvojim najväčším poznaním, ku ktorému ťa táto skúsenosť s domácim vzdelávaním doviedla?

„Počas 13 rokov môjho podnikania som viedla pár stoviek pracovných pohovorov. Zistila som, že absolventi majú nejaké formálne vedomosti, ale nepoznajú sami seba. Zo škôl odchádzajú ľudia, ktorí nie sú samostatní, praktickí, nevedia klásť otázky a pracovať na projektoch v tíme. Sú odrezaní od reality.

Súvisí podľa teba stav v našej spoločnosti s tým, ako a kde sa vzdelávame?

„Myslím si, že je veľmi dôležité vytvárať pre naše deti tvorivé a radostné prostredie, kde sa môže otvárať ich potenciál. V aktuálnom dianí môžeme v spoločnosti sledovať komunikáciu na nízkej úrovni, slabé morálne hodnoty a zlyhávajúce systémy. Na prichádzajúce zmeny potrebujeme reagovať pružne a zodpovedať si dôležité otázky pre nasledujúce generácie. V domácom vzdelávaní vidím možnosti ako spojiť tvorivé prostredie a morálne hodnoty pre trvalo udržateľný život.   Aj na Slovensku sa dejú prvé dôležité pohyby pre nevyhnutnú zmenu celého vzdelávacieho systému. Príkladom je projekt „Deti nepočkajú!“ spájajúci príklady z praxe ako sa dá aj v našich podmienkach meniť systémové nastavenie.“

V prípade, že by sa s vami chceli spojiť ďalšie rodiny pod Tatrami, ktoré domáce vzdelávanie zaujalo a ktoré by sa chceli k vám a vašej skupine pridať, ako sa môžu na teba nakontaktovať? 

“ Budem veľmi rada, ak aj tu na Spiši bude domoškolákov pribúdať. V našej skupinke si organizujeme rôzne spoločné aktivity, pri ktorých viac spoznávame seba, ľudí okolo a vôbec život. Chodievame na výlety a sme často spolu v prírode. Komu je tento životný štýl blízky a kto by sa chcel k nám pridať, nech ma kľudne kontaktuje na kamilaolejnikova@gmail.com. „

LUCIA: Byť s deťmi je dar a jedinečná príležitosť, kedy sa môžeme obohacovať všetci navzájom a kedy sa deti stávajú našimi učiteľmi

Svoje prvé skúsenosti s domácim vzdelávaním získala Lucia z obdobia, kedy po roku v klasickej škole bola dcéra Emka dva roky domškoláčkou.

„Jedného dňa prišla dcéra prváčka domov zo školy, buchla dverami a povedala, že do školy viac nejde. Predchádzali tomu rôzne situácie, ktoré toto rozhodnutie podnecovali a keďže ja som mama, ktorá počúva svoje deti (aspoň sa snažím), začala som hľadať možnosti a informácie. Takto dcéra fungovala 2 roky,“ vysvetľuje Lucia.

Myslíš si, že domáce vzdelávanie vie dať deťom do života viac ako tradičná škola?

„Určite je to veľmi individuálne, každý z nás totiž napreduje iným tempom a aj v rovnakom veku môžu mať deti úplne iné potreby, ktoré sú pre nich prioritou. Napríklad dcéra došla do štádia, kedy jej potrebou bola spoločnosť iných deti na prvom mieste, a vtedy uprednostnila pobyt v škole, v ktorej byť ju síce nebavilo, ale naplnila si tak svoju potrebu a to byť s kamošmi. Keďže v našom okolí nebola skupina domškolákov vyhovujúca jej veku, vybrala si znova klasickú školu. Dieťa by malo mať možnosť rozhodnúť sa, čo je pre neho v danú dobu potrebné. Ja sa neodvážim tvrdiť už v tomto školskom veku, že viem, čo je pre nich najlepšie a akú skúsenosť potrebujú. Vediem ich k tomu, aby verili sebe a mohli sa tak slobodne v živote rozhodovať.“

Zabezpečuje podľa teba domáce vzdelávanie dostatočnú socializáciu deti? Emka vyzerá, že je veľmi spoločenská a komunikatívna. Nechýbal jej počas domáceho vzdelávania školský ruch?

„Ako komu. Každý z nás je buď viac introvert alebo extrovert a ešte sa to aj mení. A ako som už hovorila, každé dieťa reaguje v danom období na svoju prioritnú potrebu. Pre našu dcéru bol kontakt iba s nami veľmi obmedzujúci. Jej by sa páčilo, aby mohla byť v kolektíve detí a mohla sa venovať tomu, čo ju v tej chvíli baví a zaujíma. Riešili sme to vtedy poobedňajšími koníčkami a krúžkami. Svoj čas si vedela naprogramovať sama, chýbali jej iba kamaráti, ktorí počas dňa museli sedieť v škole.“

Lucia, ty nie si len mama ale aj fitmama. Okrem rodiny sa venuješ svojej práci – iným mamkám, ktorým ukazuješ, ako mať zdravé telo a ako sa dostať po pôrode do formy. Dá sa skĺbiť rodina, „domškola“ a práca?

„Deti boli vždy súčasťou môjho života. Tvorím si život tak, aby som sa mohla realizovať v tom, čo milujem a aby mohli moje deti byť toho súčasťou. Podľa mňa je práve sledovanie toho skutočného života podstatnou súčasťou domáceho vzdelávania. Ukazujem deťom ako milujem svoju prácu a ako ma napĺňa.“

Sociálna sieť je dnes plná rôznych stránok a skupín, ktoré sa týkajú domáceho vzdelávania. Ktorú z nich by si odporučila?

„Áno je veľa možností, ako a kde sa dnes dostať k informáciám o domácom vzdelávaní a o skupinách domškolákoch. Určite odporúčam skupinu Tvorivé EDUfórum – spolutvoríme nový komunitný systém vzdelávania, kde sa venujeme témam, ako je sebariadenie, kritické myslenie a v neposlednom rade aj domáce vzdelávanie. Máme aj svoju stránku Klub Pipi dlhej šalenoty.

Prezradíš mi na záver, čo tebe osobne skúsenosť s domácim vzdelávaním priniesla?

„Bola to škola hlavne pre mňa, pretože moje deti vnímam ako svojich učiteľov života. Odovzdávame si dôležité informácie a obohacujeme sa navzájom. Niekedy zabúdam, že toto obdobie, kedy deti potrebujú a chcú moju pozornosť, rýchlo pominie. Môcť byť s deťmi je dar a ja som vďačná, že si ten čas môžem užívať s nimi, aj keď je to niekedy náročné, lebo títo učitelia vidia rovno do duše a nič pred nimi neskryjeme. „

Redaktor: MM

Exit mobile version