Cítim sa byť poctená a šťastná, že v tejto chvíli som tu na tejto prenádhernej planéte a že môžem odtiaľ pozorovať to celé, čo sa vôkol mňa deje. Každý deň som svedkom zmien a zároveň tvorcom nového sveta, kde má miesto najmä láska a pochopenie. Rozhodla som sa žiť svoj život úplne novým spôsobom a to tak, ako o ňom píšem v mojej knihe Žiť život s vášňou. Byť si svojho života vedomá, chápať svoju cestu a prijať, že aj iní majú tú svoju. Prejavovať sa čo najviac prostredníctvom toho najvznešenejšieho, čo je vo mne, láskou a láskavosťou.

Viem, že každý z nás má vlastnú úroveň vnímania a nažitia životných skúseností v praktickej rovine, a je to tak v poriadku. V rámci evolúcie je láska a pochopenie podľa môjho pozorovania presne ten moment, do ktorého máme vykvitnúť. K tomu patrí vďačnosť za každučký deň a odpustenie, pretože to je kľúčom ku kvalitnejšiemu a zdravšiemu životu. V mojich nasledujúcich článkoch sa vám pokúsim postupne vysvetliť, prečo sú tieto aspekty tak veľmi dôležité.

Vitajte v mojom novom svete!

Môj nový svet sa odohráva na tej istej planéte, no tvorím si ho sama v úplne inej kvalite vnímania a pochopenia života, seba, vzťahov, životných situácii. Viem, že šťastie a cit lásky je vo mne. Iba v sebe a nikde inde nie je možné dospieť k celkovej spokojnosti človeka. Nemusíme sa hnať zdolať štvortisícovku, aby sme našli seba, pretože samých seba máme vždy so sebou. Stačí sa len prijať, taký aký som a som úplne dokonalý.

Sme súčasťou našich vzťahov a zároveň určitého spoločenstva. Žijeme v krajine so vznešeným menom, ktoré ukrýva v sebe odkaz pre nás všetkých – LÁSKU. Je ako šifra v angličtine medzi písmenami S a NSKO. Je to LOVE – Láska.  Áno, láska je to čo máme v sebe objaviť ako jedinci. Lásku k sebe, to v prvom rade, pretože len cez sebalásku, cez prijatie seba, sme schopní pozerať sa očami lásky na ostatných. V takom svete chcem žiť, kde láska a pochopenie sú prirodzenosť a som veľmi vďačná, že naša krajina S💗LOVE💗nsko je posiata nádhernými ľuďmi, ktorých prirodzenosťou je používať lásku a žiariť ňou každý deň.

Ako vytvoriť nový svet pre všetkých?

Dôležité je pre mňa pochopenie, že žiadne reformy už nemajú zmysel, pretože je to to isté, akoby sme na hnilých základoch chceli do nekonečna pokladať nové a nové tehly, ale dom by sa aj tak stále rúcal.  Čo urobiť?  Postavím predsa nový dom – novú krajinu na zdravých základoch a najmä s nadšením. Kľúč od tohto domu dám ale iba tomu, kto v jeho záhrade niečo zaseje, alebo do neho prinesie krásu, pocit radosti a bude ho spoločne so mnou krásne zveľaďovať. Vítaný je každý, kto v láske prichádza, má dobré úmysly, neobmedzuje a nezasahuje do mojej slobody, ale zlaďujeme sa navzájom, aby nám všetkým bolo fajn. A to nie je utópia, ale cesta evolúcie k láske a pochopeniu sa navzájom. Je to vôbec možné? Áno je, pretože už dnes ľudia podobne žijú vo svojich domoch, komunitách, dedinkách i mestách po celom svete.

Čo k tomu potrebujeme?

Ľudí, ktorí chcú byť súčasťou krásnej veľkej rodiny na tejto prenádhernej planéte. Nuž a tých, ktorí nevedia žiť v láske a pochopení, tých nechať ísť ich cestou, kým na to neprídu, že i oni majú v sebe svetlo a dokonca aj cit lásky, nie len strachu, či nenávisti. I oni možno začnú raz na sebe pracovať, keď pochopia, že v ich chmúrnom svete im tí ďalší pochmúrni už lezú na nervy a je pre nich zdravšie poobzerať sa, ako to tí v tom novom svete spravili, že sú každý deň plní radosti.

Tak ako sme dovolili svojou nevšímavosťou vytvoriť starý svet do podoby, kde sa nám mnohé systémové veci nepáčia a často sú v rozpore so zdravým rozumom, tak vieme spoločne vytvárať aj to nové, nový spôsob života, životný štýl bytia našej existencie na Zemi, ktorá stavia v prvom rade na radosti, láske a láskavosti, empatii, dôvere, pochopení života a seba, svojej slobody bytia a na spolupráci. Na začiatku tvorenia nového sveta je však potrebné si zadefinovať, aký život chcem vlastne žiť ako jednotlivec, rodina a v akej spoločnosti chceme žiť spoločne. Vieme to?

Všeobecné blaho a vyzretie osobností na všetkých úrovniach, aj v politike

Pravdou je, že žiadny politik ani nikto iný nemá právo rozhodovať za nás do takej miery, kam sa to dostalo dnes. Samozrejme pokiaľ mu to právo nedáme sami. Ak od nás dostali títo ľudia povolenie riadiť krajinu, ale my máme iné predstavy, treba to zmeniť. Povolenie dostali preto, aby pracovali pre blaho všetkých.

Je možné sa stať štátnikom, avšak bez egoistických pohnútok, skutočnou prácou na sebe. Štátnikom sa človek stáva, keď vníma život a ľudí v krajine nielen rozumom, ale najmä srdcom a jeho úprimnou víziou je skutočné blaho národa. Je to ten, čo sa teší z pohľadu na krajinu, kde ľudia sú šťastní a realizujú svoje sny a vízie do reality. Je to ten, ktorý vníma, akým smerom sa svet uberá a včas otočí kormidlo, pretože vie, že národ ktorému slúži, miluje nadovšetko. Vníma zodpovednosť za rozhodnutia. On vie, že sa prišiel postarať o blaho národa a tejto vízii podriadi svoju misiu.

Buďme veľmi obozretní a zvážme, či je správne odovzdávať svoju zodpovednosť, svoju moc a svoj hlas iným. Sme tu predovšetkým za seba. Každý z nás má vo svojich rukách svoj životný čas, svoju slobodu, slobodnú vôľu, ktorú sme všetci dostali ako dar zhora. So slobodou ide ruka v ruke zodpovednosť. V starom svete je bežné, že právomoc má kadekto, ale zodpovednosť už nik nenesie. A s tým ja nesúzniem.

Aj uplynulý rok jasne ukázal, aké dôležité je byť si vedomý seba, svojej ľudskej existencie, svojej ľudskej hodnoty a svojej slobody. Keď k tomu pridáme zdravý úsudok, rýchlo rozoznáme, s čím sme a s čím nie sme v pohode, a čo už prekračuje hranice našej komfortnej zóny ako aj hranice nášho hodnotového rebríčka. Životný čas a sloboda sú veľkolepé dary od Stvoriteľa a každý dar je dobré si vážiť.

S láskou

Eva Černá