Tak, ako deň predtým, som sa ráno vybrala k jazeru. Bol to víkendový deň a vonku bolo nádherne. Odvšadiaľ bolo počuť džavotanie detí a ja som si uvedomila, aká som rada, že opäť počujem toľko detskej radosti.

K jazeru chodím niekedy aj každé ráno. Celú zimu som obdivovala ľudí, ako sa v ňom kúpu. Začala som uvažovať, či aj ja by som dokázala vojsť do tak studenej vody a pochopila som, že je to otázka nastavenia sa.

Všetko je v hlave

Veď ako už Marcus Aurelius povedal:  “Všetko je v hlave, v tom ako myslíte.” Mám rada tento výrok natoľko, že som ho umiestnila aj do mojej knihy Žiť život s vášňou. No jedna vec sú predstavy, druhá teória a tretia prax.

Popravde, máme za sebou jún a ja som stále bola v jazere ešte len pod zadok. Nejako som si nechcela zamočiť plavky. Som však hrdá na celé zimné obdobie, kedy som v studenej vode bola občas naozaj po kolená. Nevedela som sa dočkať kedy sa v ňom okúpem.

Deň pred týmto

Deň pred týmto, utiekol k vode naozaj kto mohol a teda aj ja. Obišla som takmer celé jazero, aby som sa niekde zložila a konečne sa v júni okúpala. Priznám sa, že som sa v jazerách nekúpavala, vždy som radšej počkala na more. Neviem logicky vysvetliť prečo, no do jazier som nevošla. Tento rok ma konkrétne jazero od januára lákalo svojou čistou vodou a ja som čakala toľko mesiacov, než príde leto.

Pred pár týždňami sa v ňom kúpal môj známy kolega reportér. Zatiaľ čo on vhupol do vody akoby mala tridsať stupňov. Bol len začiatok mája a ja som ho fotila z brehu takmer v zimnej bundičke. Chlapík spod Tatier, kde ešte v máji bolo chladno sa od radosti čvachtal a vravel mi, že mu je teplá. Myslím, že po kolená som i ja bola ochotná vojsť, nech som kolegiálna.

Keď som fajnová

Tak teda deň predtým, som sa rozhodla pri milej rodinke so psíkom zložiť si uterák a pekne som sa pozdravila. Natešená som vošla do vody a opäť som ostala stáť s jazerom tesne pod zadkom. Keď som zbadala niečo, čo tam plávalo neprešli ani tri minúty a bolo po kúpaní. Mysľou mi zároveň prebehlo, či sa mi oplatí omočiť si plavky a potom ešte maličkosť, ako sa prezlečiem a už to bolo. Presne podľa výroku Marca Aurelia, že všetko je v hlave. Jednoducho som dala prednosť pragmatickému riešeniu po svojom a povedala si, že si snáď teraz nezamočím plavky.

Rodinka na brehu dodala, že voda je skvelá a ja na to, že veď hej, ale čosi tu pláva a omočím si plavky:-))) na čo pán dodal, že som fajnová. Samozrejme s úsmevom a ja som som mu jeho slová potvrdila, asi fakt. Som fajnová.

Kráčala som k autu a vravela si, že som aj takáto fajnová a aj s tým sa ľúbim a zajtra si dám šancu opäť. Tak aj bolo. Dnes som bola stopercentne rozhodnutá hodiť sa do jazera. Ráno som si švihla. Eve som povedala, že keď sa okúpe v jazere, kúpim jej latte.

Vytúžené miesto čakalo iba na mňa. Úžasné, už sa vidím ako plávam. Vošla som do vody opäť s jazerom po stehná. Takto som si tam stála už niekoľko desiatok minút, občas som vyšla na breh a zas do jazera, tak akurát pod zadok.

V tom prišiel manželský pár s dvoma psami, zložili sa blízko mňa a dáma podotýkam bez prípravy vošla do vody aj so psíkmi a ja som s “otvorenými ústami” pozerala, aký neuveriteľne krásny pohľad sa mi naskytol pri pohľade na nich. Ona v strede a dvaja veľkí psíci vedľa nej, všetci traja si ladne plávali a slnko sa na nich len tak usmievalo.  Bol to nádherný pohľad, úplne romantický, ako z filmu.

Marcus mal pravdu

Keď sa vrátila na plytčinu, zložila som jej poklonu, že škoda, že nemám foťák a tak … Nuž a ona či nie som tá Eva Černá, a ja že áno. Veď čo už poviete, pani si spomenula na prípad, kedy som jej pomohla, čo ma vždy veľmi poteší, i keď si prípad z roku 2002 nepamätám. V skutočnosti, som jej dala iba kontakt, dôležité bolo, že to pomohlo. Nuž a prišlo na debatu, že teda som sa ešte neokúpala, lebo ani neviem prečo…

Zároveň sme otvorili niekoľko zaujímavých tém a Dáška vraví, veď všetko je v hlave. Dodám, že Marcus Aurelius a uvedomujem si, že spoznávam krásnu teóriu i to, ako funguje v praxi na banálnom príklade samej seba. Zasmiali sme sa a Dáška dodala – „Poď pôjdeme spolu.“ O pár  sekúnd som už plávala, ako šťastná rybka a bola som úplne blažená, že som potvrdila odkaz Marca Aurelia a prekonala obmedzenie vlastnej mysle. Bože, ďakujem za  tak nádherné ráno, vlastne ďakujem Ti za všetko a vždy.

S láskou som prijala pozvanie Dášky a jej manžela na ich popoludňajšiu grilovačku, ale ešte predtým som Eve kúpila to latte. Skutočne som jej ho kúpila rada. A ešte pre upresnenie, naše obmedzenia v hlave sú občas tým, čo nám bráni niečo urobiť. No keď k tomu pridáme pocit zo srdca, lásku a necháme sa viesť ňou, príde nadšenie a všetko, čo chceme nakoniec urobíme, či dokážeme.

S láskou

Eva Černá