Jej príchod zvestujú prvé jarné kvietky, ktorých hlavičky vykúkajú už aj v našej Expozícii tatranskej prírody. Podbeľu liečivému aktuálne sekundujú lomikameň protistojnolistý s čemericou čiernou, o slovo sa hlási i šafran spišský, ktorého fialové koberce s príchodom teplejších dní lákajú najmä fotografov. Vtedy rozhodne neplatí, že šafranov je pod Tatrami ako šafranu. Práve naopak.
Keď sa povie, že je niečoho ako šafranu, myslí sa tým, že je to veľmi vzácne a je toho málo. Nečudo, veď pravý šafran sa považuje za kráľovské korenie a je synonymom luxusu. Pochádza z Orientu a získava sa ručným zbieraním blizien druhu šafran siaty, ktorý sa pestuje hlavne v Iráne a v oblasti Stredozemného mora.
S pravým šafranom je ten náš síce botanicky príbuzný, nemá však praktické využitie a pri konzumácii spôsobuje bolesti hlavy, závraty, zvracanie a hnačky. Oba druhy sa líšia aj obdobím kvitnutia – kým ten pravý kvitne a zbiera sa na jeseň, šafran spišský je v plnom kvete práve teraz, na jar. Rastie najmä na lúkach a pasienkoch, ale aj na lesných čistinách v podhorskom až horskom stupni. Zatiaľ čo na niektorých miestach sa objavuje iba niekoľko jedincov, inde sa vyskytuje v stovkách až tisícoch. Hoci sa jeho vzácnosť so šafranom pravým nedá zrovnávať, istotne poteší svojimi fialovými kvetmi v prebúdzajúcej sa prírode.
Zdroj: TANAP