Mesto Košice si v týchto dňoch pripomína významné historické jubileum – 600 rokov od udelenia druhej erbovej listiny mesta Košice, ktorá je najkrajším gotickým dokumentom.
Archív mesta Košice zachováva nesmierne bohaté dedičstvo, ktoré svedčí o slávnej histórii nášho mesta. Jeho súčasťou sú unikátne dokumenty nevyčísliteľnej hodnoty. Patrí k nim aj druhá erbová listina vydaná kráľom Žigmundom Luxemburským v roku 1423, teda pred 600 rokmi. Listinu považujú odborníci za najkrajší gotický dokument zachovaný v mestskom archíve.
Kráľ Ľudovít I. z Anjou Košičanov nabádal, aby požiadali o vydanie plnohodnotnej privilegiálnej listiny
Panovník v erbovej listine mestu dovolil používať delený štít, ktorý pozostával z modrej hlavy, v ktorej sú tri zlaté ľalie, dolné pole bolo sedemkrát strieborno-červeno delené.
Košický mestský erb vychádzal v duchu mestského erbovníctva 14. storočia z panovníkovho erbu. Keďže to bolo obdobie živej heraldiky, Košice nedostali úplný erb, ako bolo vtedy zvykom pri fyzických osobách, teda so štítom, prilbou a klenotom. Listina bola navyše vydaná len v patentovej forme (typ oznamovacej listiny v jednoduchom vyhotovení). Kráľ Ľudovít I. z Anjou v nej Košičanov nabádal, aby požiadali o vydanie plnohodnotnej privilegiálnej listiny. Z neznámeho dôvodu sa tak stalo až o 54 rokov neskôr.
So žiadosťou sa pred kráľa Žigmunda Luxemburského dostavil košický mešťan a prísažný Ladislav Knol, ktorý dosiahol vydanie novej armálnej listiny 31. januára 1423 v Bratislave. Listina už bola vydaná v privilegiálnej forme. Za úspech však nemožno pokladať ničím neobohatené a takmer doslovne prepísané oprávnenie z pôvodnej listiny spočívajúce v jeho používaní na zástave a len na posielacej a tajnej pečati. Na veľkej (autentickej) pečati mesto aj naďalej používalo sv. Alžbetu Uhorskú, resp. Durínsku, patrónku farského kostola.
Pribudol anjel ako nosič štítu
Aká bola teda novoudelená podoba mestského erbu? Štít ostal nezmenený (delený štít s modrou hlavou s troma zlatými ľaliami a dolným sedemkrát strieborno-červeno deleným poľom). Pribudol však anjel ako nosič štítu. Anjel bol odetý do červeného šatu zlatom prepásaného cez prsia do tvaru ondrejského kríža, na hlave mal zlatý prstencový diadém, z ktorého vyrastal jednoduchý latinský kríž. Zaujímavosťou na listine je, že v pravom dolnom rohu je namaľovaný aj erb vtedajšieho richtára mesta Jána (Johanesa) Hebenstreyta.
Vývoj erbu mesta Košice je významným príspevkom pre dejiny uhorskej i európskej mestskej heraldiky. Mesto Košice je jedinečné nielen tým, že má najstaršiu zachovanú mestskú erbovú listinu v Európe, ale aj tým, že v priebehu 133 rokov dostalo až štyri erbové listiny.
Zdroj: Košice – mesto Košice, MB, Archív mesta Košice, NN
