Ministerstvo životného prostredia predstavilo historickú reformu, podľa ktorej prechod správy štátnych lesov pod MŽP, Štátnu ochranu prírody Slovenskej republiky nebude mať negatívny vplyv na zamestnanosť. Nový model riadenia národných parkov bude založený na zlepšení ochrany prírodného bohatstva Slovenska a zároveň na rozvoji mäkkého turizmu a s ním aj pracovných miest.
Kľúčovou časťou koncepcie je prechod správy pozemkov, ktoré sú výlučne vo vlastníctve štátu v národných parkoch v 3. až 5. stupni ochrany, pod MŽP. Minister životného prostredia Ján Budaj upozornil, že celkový podiel štátnych pozemkov na území deviatich národných parkov s 3., 4. a 5. stupňom ochrany predstavuje 45 % ich rozlohy. „Súkromné vlastníctvo zostane nedotknuté a prechod pozemkov ho nezasiahne. Národné parky ukrývajú jedinečné prírodné bohatstvo a zaslúžia si skutočnú ochranu,“ podčiarkol minister Budaj.
Ministerstvo v spolupráci s poslancami parlamentu predložili legislatívne zmeny, ktoré zlepšia situáciu v chránených oblastiach. Zároveň MŽP začína sériu konzultácií v regiónoch, kde bližšie predstaví model premeny národných parkov na životaschopné územia so zachovaním prírodného bohatstva a miestneho rozvoja.
Podľa slov štátneho tajomníka MŽP Michala Kiču si rezort životného prostredia lesníkov váži a je pripravený prijať všetkých, ktorí sa podieľajú na obhospodarovaní lesov v národných parkoch pri zachovaní ich ohodnotenia. „Lesníci sú našimi kľúčovými partnermi, bez ktorých nebudú národné parky úspešné. Sme radi, že sa v lesníckej obci čím ďalej tým viac kladie dôraz na ekologickejšie postupy obhospodarovania lesa. Kde inde, ako v národných parkoch by sa mali prioritne uplatňovať,“ podčiarkol Kiča.
Národné parky nebudú slúžiť ako zdroj dreva pre zahraničie. Model transformácie národných parkov ráta s prechodným obdobím niekoľkých rokov, počas ktorých sa postupne utlmí ťažba a v bez zásahových územiach sa úplne vylúči. V ostatných územiach národného parku sa bude vykonávať prírode blízke obhospodarovanie lesa.
Štátny tajomník Juraj Smatana uviedol, že transformácia sa nemôže uskutočniť na úkor zamestnancov štátnych lesov, ale ani na úkor pozície Štátnej ochrany prírody SR (ŠOP). Pracovníci ŠOP sa nemusia obávať „prečíslenia“ lesníkmi. „Leží pred nami úloha konečne sa vymaniť z desaťročia trvajúceho konfliktu medzi lesníkmi a ochranármi, ktorého príčiny však spočívajú v nesprávnom systémovom nastavení vzťahov v chránených územiach,“ zdôraznil štátny tajomník Smatana.
Externí dodávatelia lesníckych činností z regiónov ostávajú pre envirorezort kľúčovými partnermi, keďže prírode blízke obhospodarovanie lesa je aj pri znížení objemu ťažby náročnejšie na prácu. Títo pracovníci tak budú potrební pri údržbe infraštruktúry. „Vyťažené drevo bude primárne umiestnené na spracovanie v regiónoch, čím sa podporia menšie lokálne spracovateľské kapacity,“ ozrejmil lesník Eduart Apfel.
ŠOP SR po získaní právneho vzťahu k pozemkom využije na financovanie manažmentových opatrení európske peniaze. Pre štátny podnik LESY SR, patriaci pod rezort pôdohospodárstva, tak zostane väčší balík peňazí pre financovanie prírode blízkeho obhospodarovania lesa. „Prechod správy na ŠOP SR umožní realizovať reformné kroky, ktorými sa priblížime k modelom národných parkov fungujúcich v prevažnej väčšine Európy, budeme mať odolnejšie lesy pripravené na zmenu klímy, oplývajúce biodiverzitou a prosperujúce regióny,“ podčiarkol minister Budaj.
Počas prechodného obdobia bude úlohou správ národných parkov úzko predstaviť model rozvoja každého národného parku tak, aby mal pozitívny dopad na región z hľadiska rozvoja mäkkých foriem turizmu.
