Bratislava 26. februára (TASR) – Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR zistil predraženia stavebných položiek na výstavbu protipovodňových ochrán. Išlo o 286 prípadov z 1200. Niektoré ceny boli desaťnásobne vyššie oproti ich orientačným cenám. Ušetriť sa podľa NKÚ mohlo viac ako šesť miliónov eur. Informoval hovorca NKÚ Marek Papajčík.
Analytici úradu posudzovali dáta zo 137 zrealizovaných projektov povodňovej ochrany v rámci celej SR. Celkové náklady na ich realizáciu dosiahli takmer sto miliónov eur. Medzi posudzovanými desiatimi kategóriami položiek boli napríklad zemné práce, kompletné konštrukcie, debnenie či odvádzanie vody potrubím.
„Úrad pri rozsiahlej analýze aktívne využíval databázu CENEKON, ktorá ponúka odborným auditóriom rešpektovaný systém pre oceňovanie stavebných prác. Ceny uvádzané v databáze sú získavané pravidelným prieskumom v polročných intervaloch u výrobcov a predajcov,“ priblížil podpredseda NKÚ Ľubomír Andrassy.
Najvyššie cenové rozdiely zistil NKÚ v obci Hervartov v okrese Bardejov. Stavebná zložka súvisiaca s vybudovaním oceľovej steny tam bola obstaraná za cenu o 2768 percent vyššiu oproti smernej orientačnej cene, hovorí Papajčík. Pokračuje, že montáž oplotenia v obci Šarišské Jastrabie v okrese Stará Ľubovňa bola na základe rozpočtu projektu stanovená na 54,96 eura. Orientačná cena uvádzaná v databáze CENEKON je podľa Papajčíka na úrovni 3,63 eura.
Slovenský vodohospodársky podnik mohol dosiahnuť úsporu, keď v jednom prípade robil stavebné práce súvisiace s kamenným zásypom za dohodnutú cenu viac ako štyri milióny eur. Papajčík podotkol, že orientačné náklady sa pohybovali na polovičnej úrovni. „Znamená to, že štátny podnik by v tomto prípade mohol ušetriť až dva milióny eur,“ povedal.
Kontrolný úrad identifikoval rezervy v dosahovaní hospodárnosti pri využívaní verejných prostriedkov. Andrassy poukazuje na to, že tí, ktorí realizujú verejné stavby, by nemali zabúdať na dodržiavanie princípov hospodárnosti. Tie sa dajú preukázať väčšou transparentnosťou a zverejňovaním zmlúv. „Vďaka verejnej kontrole môžeme mať totiž lepšie uistenie o tom, že projekty financované z prostriedkov daňových poplatníkov dosahujú najvýhodnejší pomer medzi cenou a kvalitou,“ konštatoval podpredseda úradu. Odporúča, aby štát vytváral digitálne a voľne prístupné databázy údajov, vďaka ktorým by si záujemca mohol porovnať aktuálne či priemerné ceny stavebných prác a materiálov.
V rokoch 2007 až 2020 bolo na Slovensku aj vďaka európskym zdrojom preinvestovaných do preventívnych opatrení na ochranu pred povodňami viac ako 700 miliónov eur. Kontrolný úrad uvádza, že ochrana a prevencia pred povodňami je z hľadiska ochrany života, majetku ľudí aj z dosahu na verejné financie efektívnejšia ako odstraňovanie dôsledkov.
Andrassy pripomína, že výstavba vodných stavieb a riadenie rizík spojených s ochranou pred povodňami patrí medzi vysoko odborné oblasti. Zle navrhnuté opatrenia, nekvalitne prevedené vodné stavby môžu mať podľa podpredsedu fatálne dôsledky.
