Obdobie extrémnych obmedzení a šírenia správ o ničivom víruse, spojené s obavami o zdravie ľudí, prinútilo viacerých slovenských zamestnávateľov, podnikateľov, ale aj úrady a školy prejsť do online priestoru. Pre viacerých doposiaľ nereálna predstava je dnes realitou.

Dá sa očakávať, že aj po skončení tohto obdobia sa budú komunikácia, práca a jej riadenie využívať vo virtuálnom priestore čím ďalej, tým viac. „Okrem mnohých nástrah, ktorými je virtuálny svet objektívne sprevádzaný, nám v súčasnosti ponúka aj efektívne pracovné výhody. Sú to napríklad úspora času či výrazné znižovanie cestovania do práce,“ povedala pre TASR sociologička Marcela Šarvajcová z Katedry sociológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.

„Zamestnanci si osvojili porady cez počítač a okrem súkromnej sféry boli nútené na túto cestu prejsť aj viaceré samosprávy, ich zastupiteľstvá sú taktiež na diaľku. Niektoré nadnárodné spoločnosti rušia svoje kancelárske priestory a presúvajú svojich zamestnancov výhradne na prácu z domu, odkázaných len na online komunikáciu,“ podotkla. „Tento narastajúci trend je však nevyhnutné aktívne pozorovať a zameriavať sa na adekvátnu psychohygienu a iné možnosti podpory duševného zdravia zo strany zamestnávateľa,“ dodala s tým, že ako doplnok k aktívnemu pracovnému prostrediu je však riešenie pracovných vecí online veľmi výhodné. „Očakávam, že ľudia si naň veľmi rýchlo zvyknú a aplikujú ho do praxe aj po pandémii nového koronavírusu,“ zhrnula.

Podľa sociologičky vyrovnať sa s aktuálnou spoločenskou situáciou nie je jednoduché, je však treba zamerať sa na sebarozvoj. „V prípade práce z domu striktne oddeľovať povinnosti od voľného času,“ spomenula a doplnila, že na aktuálnu situáciu zareagovala aj kultúrna obec, ktorá ponúka online podujatia. „Môžu byť spestrením a oživením stereotypu, ktorý doma prežívame. Odporúčam preto zamerať sa aj na túto sféru pozitívneho trávenia času. Okrem pobytu v prírode, ktorý považujem za samozrejmosť, existuje teda niekoľko nových foriem, ktoré sme pred pandémiou až tak nepoznali alebo nevyužívali,“ poznamenala.

„Predpokladám, že obľúbenosť kultúrnych podujatí je taká silná, že návrat k nim bude prirodzený a automatický. Avšak doba, keď bude možné tieto podujatia plnohodnotne organizovať a bezpečne navštevovať sa veľmi ťažko odhaduje a som skôr skeptická k skorému návratu,“ ukončila sociologička. (zdroj: TASR)