Úspory obyvateľov Slovenska dostávajú v dôsledku inflácie a prudkého nárastu cien poriadne zabrať. Kým počas minulého roka stratili naše domácnosti na svojich úsporách uložených v bankách na bežných a sporiacich účtoch či termínovaných vkladoch neuveriteľných 1,3 miliardy eur, v tomto roku môže strata presiahnuť dve miliardy eur. Ako zmierniť dosahy rastúcej inflácie na životné úspory, radí Maroš Ovčarik, investičný odborník z PARTNERS INVESTMENTS.
Medziročná miera inflácie za február vzrástla aj pre vojnový konflikt na Ukrajine na 9 %, čím prekročila rekordnú hodnotu z januára na úrovni 8,4 %. Pre naše životné úspory, ale aj peňaženky je to veľmi zlá správa, naznačuje totiž, že čoraz viac chudobnieme.
Prudký nárast cien pociťujeme na peňaženkách pri bežnej spotrebe okamžite. Naše peniaze v dôsledku rastúcej inflácie strácajú svoju kúpnu silu. Čo to presne znamená? Ak sme si včera kúpili potraviny za 20 eur, pričom nákupný košík pozostával z desiatich potravín, o dva mesiace nás podobný nákup môže vyjsť už 25 a možno aj 30 eur. Prípadne si za tých istých 20 eur nakúpime iba sedem alebo osem tých istých potravín.
Rastúca inflácia však z dlhodobého hľadiska oveľa viac ovplyvňuje našu budúcnosť, pričom kritickým momentom je strata hodnoty životných úspor. Pre tie je inflácia najväčší nepriateľ. Podľa dostupných dát máme viac než 63 % finančného majetku uloženého v bankách v konzervatívnych produktoch, kde sa miera úrokov blíži alebo rovná nule. „Na termínovaných vkladoch, bežných a sporiacich účtoch držia obyvatelia Slovenska približne 44 miliárd eur a po zohľadnení minuloročnej priemernej miery inflácie na úrovni 3,2 % sa ich úspory znehodnotili o 1,3 miliardy eur. Pokiaľ by časť týchto úspor vložili do rozumných investičných nástrojov, výrazne by znížili dosahy inflácie na hodnotu peňazí a svoje úspory by nielen ochránili, ale dlhodobo zhodnotili,“ vysvetľuje Maroš Ovčarik. Aj keď rekordná inflácia prináša skôr problémy v rodinných rozpočtoch, dá sa jej pripísať aj jedno malé plus – stimuluje ľudí zaoberať sa témou investovania. K tej sme mali podľa odborníka doposiaľ veľmi vlažný vzťah, čo nakoniec potvrdzujú aj porovnania s inými krajinami.
V rebríčkoch patríme do prvej trojky najkonzervatívnejších krajín z pohľadu zhodnocovania majetku. Značné rozdiely vidieť už pri porovnaní so susednou Českou republikou. „Kým na Slovensku je priemerný objem peňazí finančného majetku na hlavu 7 500 eur, v Česku je to nad 20 000 eur a pri ďalších krajinách sú to desiatky až stovky tisíc eur. Môže za to jednak nižšia miera úspor, ktoré si naše domácnosti odkladajú, čo súvisí, samozrejme, aj s ekonomickou situáciou, ale aj zlá štruktúra rozloženia majetku. Tá bude v dlhodobom horizonte znamenať čoraz väčšie rozdiely v porovnaní s inými krajinami,“ dodáva.
