7. mája / Bratislava / SHMU
Svetová meteorologická organizácia (WMO) zverejnila na konci apríla tohto roka obsiahlu výročnú správu o stave globálnej a regionálnej klímy za rok 2020 (správa WMO; PDF). Obdobnú hodnotiacu správu o stave vybraných klimatických indikátorov zverejnila pri príležitosti Dňa Zeme (22. 4.) aj európska platforma Copernicus (správa v PDF). Obe správy hodnotia rok 2020, tak z pohľadu teploty, ako iných klimatických ukazovateľov, ako mimoriadny až extrémny, pričom najmä veľký počet extrémnych prípadov počasia pôsobil v kombinácii s pandémiou COVID-19 veľmi nepriaznivo na celkový stav ekonomiky a spoločnosti. Pokračujúce otepľovanie klimatického systému, ktoré sa vo všetkých podstatných indikátoroch významne zrýchľuje.
Ako z novej správy WMO vyplýva, ani hospodárske spomalenie podmienené pandémiou COVID-19 nedokázalo spomaliť nárast koncentrácie hlavných skleníkových plynov. Na globálnej úrovni sa rok 2020 stal, možno trochu prekvapujúco, jedným z troch najteplejších rokov za obdobie posledných aspoň 140 rokov s odchýlkou +1,2 °C v porovnaní s obdobím druhej polovice 19. storočia.
Vôbec najteplejší rok v histórii meteorologických meraní ma za sebou aj Európa, pričom predošlý najteplejší rok 2019 prekonala o celých 0,4 °C. Z rozsiahleho zoznamu globálnych poveternostných a klimatických extrémov treba spomenúť predovšetkým historicky najaktívnejšiu sezónu atlantických hurikánov, extrémne sucho a požiare v Kalifornii (september) a Austrálii (január-február), či ničivé povodne v niektorých ázijských krajinách, najmä však v Číne.
Oceány spomaľujú rýchlosť priebehu zmeny klímy
Oceány absorbujú okolo 23 % ročných emisií antropogénneho CO2 a majú preto spomaľujúci účinok na rýchlosť priebehu zmeny klímy. Oxid uhličitý však reaguje s morskou vodou, znižuje jej pH a vedie tak k okysľovaniu oceánov. To zase znižuje jeho schopnosť absorbovať CO2 z atmosféry. Podľa Medzivládnej oceánografickej komisie UNESCO (IOC-UNESCO) majú pokračujúce okysľovanie a pokles obsahu kyslíka v morskej vode negatívny vplyv na ekosystémy, morský život a rybolov.
Viac ako 80% plochy oceánov zaznamenalo v roku 2020 najmenej jednu morskú vlnu horúčav. Rozloha oceánu, ktorá zaznamenala „silné“ morské vlny horúčav (45%), bola väčšia ako tá, kde sa prejavovali len „mierne“ morské vlny horúčav (28%).
Priemerná globálna hladina oceánu kontinuálne stúpa počas celého obdobia satelitných meraní (od roku 1993). V poslednej dobe rastie rýchlejšie, a to aj kvôli zvýšenému tempu topenia sa pevninských ľadovcov v Grónsku a Antarktíde. Malý pokles priemernej výšky hladiny svetového oceánu v lete 2020 bol pravdepodobne spojený s vývojom podmienok cirkulačného fenoménu La Niña.
Grónsky ľadovec sa zmenšuje
Objem grónskeho pevninského ľadovca sa aj naďalej zmenšoval. Aj keď sa bilancia jeho povrchovej plochy (ktorá každoročne zaznamenáva významné topenie) blížila k dlhodobému priemeru, úbytok ľadu v dôsledku telenia ľadovca bol na hornej hranici 40-ročného radu satelitných pozorovaní. Celkovo v období od septembra 2019 do augusta 2020 grónsky pevninský ľadovec stratil v čistej bilancii približne 152 Gt ľadu.
Rozsah plávajúceho antarktického morského ľadu zostal blízko dlhodobého priemeru. Antarktický pevninský ľadovec však vykazuje od konca 90. rokov 20. storočia silne významný trend úbytku objemu. Tento trend sa zrýchlil okolo roku 2005 a v súčasnosti Antarktída stráca približne 175 až 225 Gt ročne kvôli zvyšujúcej sa rýchlosti pohybu najväčších „odtokových“ ľadovcov v západnej Antarktíde a na Antarktickom polostrove. Strata 200 Gt ľadu ročne zodpovedá asi dvojnásobku ročného prietoku rieky Rýn.
Záplavy a extrémne sucho
V roku 2020 zasiahli veľkú časť územia Afriky a Ázie silné dažde spojené s rozsiahlymi záplavami. Silný a dlhotrvajúce zrážky a následné záplavy zasiahli väčšinu územia Sahelu, resp. Veľkého afrického rohu a spôsobili tak v tejto oblasti inváziu kobyliek. V oblasti Indického subkontinentu, Číny, Kórejskej republiky, Japonska a časti juhovýchodnej Ázie zaznamenali počas roka viackrát neobvykle vysoké úhrny atmosférických zrážok. Naopak, veľkú časť vnútrozemia Južnej Ameriky postihlo v roku 2020 veľké sucho, pričom najviac postihnutými oblasťami boli severná Argentína, Paraguaj a západné pohraničné oblasti Brazílie. Odhadované straty v poľnohospodárstve dosiahli len v Brazílii takmer 3 miliardy USD. Dlhodobé sucho aj naďalej pretrvávalo v niektorých častiach južnej Afriky.
Vo veľkej oblasti sibírskej Arktídy bola teplota vzduchu v roku 2020 o viac ako 3 °C nad dlhodobým priemerom, pričom v meste Verchojansk namerali rekordne vysokú teplotu vzduchu, 38 °C. Toto extrémne teplé počasie bolo sprevádzané rozsiahlymi a dlhotrvajúcimi požiarmi. V USA sa koncom leta a na jeseň vyskytli historicky najrozsiahlejšie požiare (najviac postihnuté boli štáty Kalifornia, Oregon a Washington). Výskyt požiarov podporovalo rozsiahle sucho v mesiacoch júl až september 2020.
V Údolí smrti v Kalifornii dosiahla teplota vzduchu 16. augusta 2020 hodnotu 54,4 °C, čo je globálne najvyššia známa teplota vzduchu nameraná za posledných najmenej 80 rokov. V Karibiku sa extrémne horúčavy vyskytli v apríli a septembri. Na Kube počas nich zaznamenali 12. apríla 2020 nový národný rekord maximálnej teploty vzduchu 39,7 °C. Absolútne národné alebo územné rekordy maximálnej dennej teploty vzduchu zaznamenali aj na Dominike, Grenade a Portoriku. Leto bolo horúce aj v niektorých častiach východnej Ázie, kde bol 17. augusta 2020 vyrovnaný národný rekord maximálnej dennej tepoty vzduchu pre Japonsko (41,1 °C).
V Európe sa aj v lete 2020 vyskytli vlny horúčav a následné suchá, aj keď neboli až také intenzívne ako v rokoch 2018 a 2019. Vo východnom Stredomorí boli zaznamenané rekordné maximálne teploty vzduchu v Jeruzaleme (42,7 °C) a Eilate (48,9 °C), a to dňa 4. septembra 2020.
