Aj keď nie je herec, politik, či spevák, v metropole východu patrí medzi najznámejších ľudí. Milan Kolcun pôsobí v Košiciach ako turistický sprievodca už vyše dve desaťročia. Za ten čas sprevádzal mestom tisíce turistov zo Slovenska aj zahraničia. Aj preto ho nielen Košičania spoznávajú. V rozhovore nám viac povedal o divoch Košíc, či o tom, koľko jazykov ovláda.
Ako si sa dostal k sprevádzaniu turistov po Košiciach?
„Ako študenti – vysokoškoláci sme hľadali nejakú dobre platenú prácu a to bolo vtedy 200 korún za hodinu. Vtedy to bola brigáda, ale to som si len urobil kurz a nevedel som rozprávať tak detailne. Toľko legiend, maličkostí o meste, ktoré som sa podozvedal až rokmi. Najmä zahraničným turistom však stačí to základné. Druhý štart prišiel, keď sme začali robiť Potulky mestom Košice, lebo sa nám zdalo, že do Košíc chodí málo ľudí. Bolo to okolo roku 2000. Povedali sme si, že oslovíme inú „cieľovku“ a to budú Košičania. Ale ušil som si na seba búdu. Lebo urobil som ako tému Hlavnú ulicu, či neskôr Dóm svätej Alžbety. Lenže neskôr prišli na rad témy ako Židovské Košice, kde som sa musel výrazne a do hĺbky naučiť o židovstve, o histórii košických synagóg a košických Židov. Napokon bolo treba každý mesiac prísť s novu témou. Takže na rad prišli barokové, či podzemné Košice. Musel som k tomu vymyslieť aj trasy a príhodné body, kde sa zastavíme. Košické publikum je najťažšie. Veľa si pamätá, mnohí majú naštudované množstvo vecí, takže tam sa nedalo ostať len pri základných, či povrchných vedomostiach. Na potulkách mávame stovky ľudí, aj 500, či 600, no bolo už aj tisíc. Posledná téma, ktorú sme kvôli situácii neuskutočnili bolo sídlisko Železníky. Možno práve ňou začneme, predpokladám, že v júli by už mohla byť taká situácia, že by mohli byť povolené aj hromadné akcie.“
Ako turistický sprievodca určite ovládaš viacero cudzích jazykov…
„Najlepšie ovládam španielčinu, keďže som ju 17 rokov učil na bilingválnom gymnáziu. Použijem ju možno dvakrát za rok, keďže Španieli ešte neobjavili Košice. Najviac používam angličtinu. Vďaka za ňu, lebo jej rozumejú aj Číňania, či Japonci. Ak aj nie celá skupina, tak majú so sebou tlmočníka, ktorý ju ovláda. Dosť sprevádzam aj po rusky. Najviac používam rodnú slovenčinu, lebo do Košíc chodí aj veľa Čechov. Využívam ju dokonca aj pre Poliakov. No a samozrejme aj pre Slovákov. Minulú sezónu chodili do Košíc aj ľudia z Bratislavy.“ Skrátka, dovolenka na Slovensku je dobrý nápad. Ja by som to obnovil aj bez epidémií. Nabudil by som ľudí, aby spoznali aj naše mestá a jednak by sme dali zarobiť sami sebe. Nielen sprievodcom, ale aj hotelom, či kaviarňam, ako ja rôznym atrakciám. Máme tu Detskú železnicu, či zoo.“
Pred pár rokmi si vyhlásil anketu o najväčší košický div. Čo je podľa teba najväčší košický div?
„Košické divy boli môj nápad a v hlasovaní zvíťazil Dóm sv. Alžbety. Vôbec sa tomu nedivím, lebo v dóme nájdeme všetko. Všetky architektonické štýly, je to zároveň kostol, pre niekoho galéria, pre niekoho zase koncertná sieň, ak ide na latinskú omšu. Dóm sv. Alžbety je dominantou a univerzalitou Košíc. Aj pre mňa je to najväčší div. Spočíva v tom, že si zachováva svoju spirituálnu hodnotu, všímajme si ľudí, ako vchádzajú do kostola a ako z neho vychádzajú o desať minút, či hodinu. Pookriati, oddýchnutí, niekto aj vyspovedaný. Dóm je ako keby „sprostredkovňa“ dobrého, výrobňa lepšej nálady, poskytovateľ umenia. Je v ňom všetko…“
Celý rozhovor a ďalšie videá si môžte zadarmo pozrieť aj na našom Youtube Kanáli Slovenský Reportér.
