Slováci držia na bežných účtoch v bankách zhruba 70 % svojho majetku. Medziročne je to niekoľko percentný nárast. Ide o 41,94 miliárd eur, ktoré sú každoročne okresávané infláciou. Celkový objem vkladov sa medziročne zvýšil o 9,6 %. Podľa najnovších údajov Národnej banky Slovenska, v marci tohto roka medziročne rástli najmä prostriedky na bežných účtoch, a to až o 17,7 %. Na bežných účtoch sme tak k marcu tohto roka držali až takmer 24 miliárd eur.
Najčastejšími dôvodmi, prečo si Slováci ukladajú peniaze do bánk, sú rezervy na nečakané výdavky, bývanie, ale aj zabezpečenie svojich detí. V nemalej miere si však pravidelne šetria aj na dovolenku. Na bežných účtoch však majú nulový, alebo v tejto dobe len minimálny úrok.
„Zhruba tretina Slovákov má majetok v akciách, dlhopisoch či podielových fondoch. Súvisí to s nízkou finančnou gramotnosťou. Celkovo sú však ľudia v Európskej únii konzervatívni a svoje úspory radšej zverujú bankám než kapitálovým trhom. Akcie predstavujú len do jedného percenta z hodnoty majetku Slovákov. V celom regióne strednej a východnej Európy tento typ aktív tvorí približne 5 percent a na západe je to až štvrtina celkových finančných aktív domácností,“ povedala Lenka Buchláková, ekonomická analytička FinGO.sk.
Priemerný Slovák vlani disponoval bohatstvom vo výške 6 778 eur. Problémom Slovákov naďalej ostáva vysoká zadlženosť. Slovensko je jedinou krajinou v regióne, ktorej dlhy na osobu prevyšujú finančný majetok. Priemerný dlh Slováka je na úrovni 7 990 eur.
Trend držania finančných aktív v bankách sa ukazuje naprieč európskymi krajinami. Zmenu priniesla aj finančná kríza v roku 2008, kedy ľudia presúvali peniaze do podielových a dôchodkových fondov, teda do tzv. bezpečných prístavov.
„Vklady v bankách avšak predstavujú menej ako jednu pätinu finančných aktív držaných domácnosťami v Holandsku, Dánsku a Švédsku, ešte nižší podiel bol zaznamenaný na Islande, a to len niečo vyše 11 percent. V deviatich členských štátoch EÚ bol hlavným finančným majetkom domácností podiel akcií a investičných fondov. Spomedzi nich bolo Estónsko jediným členským štátom, kde tento podiel predstavoval viac ako 56,7 % z celkových finančných aktív držaných estónskymi domácnosťami,“ poznamenala Buchláková.
Investovanie do akcií a investičných fondov bolo oveľa nižšie v Írsku, Holandsku a Spojenom kráľovstve, kde tento nástroj predstavoval 12,7 % až 14 % z aktív domácností.
Dôvodom nižšieho záujmu Slovákov o investovanie je nižšia finančná gramotnosť ako napríklad na západe Európy. Bez odbornej pomoci pri investovaní v tom vidia viac rizík ako výhod. Skúsenosti s investovaním majú predovšetkým cez rôzne formy sporenia.
„Drvivá väčšina Slovákov nevie narábať s peniazmi. Oproti západu len malé percento ľudí reálne investuje. Školy to neučia, štát o finančnú gramotnosť ľudí príliš nedbá. Slováci prerábajú v málo výnosných dlhopisových fondoch a aj samotných bankách stovky eur ročne, pričom za investovanie mylne považujú aj 20-eurové sporenie. Mnohí sa nedostanú ani k tomu. Oberajú sa pritom o možnosť mať lepšiu starobu, ktorú podľa nej štát v súčasnej situácii nevie zabezpečiť,“ doplnila Buchláková.
Najväčšou chybou Slovákov je okrem odkladania peňazí na bežný účet aj to, že nešetria. Ak sú napríklad mesačné výdavky domácnosti 1000 eur, výška finančnej rezervy by mala byť minimálne 6-tisíc eur. Počas štandardného obdobia je dôležité pravidelne odkladať peniaze a snažiť sa nasporiť odporúčanú sumu v horizonte maximálne 5-tich rokov. Ak je napríklad potrebné zvýšiť rezervu o 3-tisíc eur, malo by sa odkladať minimálne 50 eur mesačne.
