Centrálny klimatický park, zelené strechy budov materských škôl, dažďové záhrady či nové stromové aleje pribudnú v najbližších troch rokoch v meste Snina. Súčasťou projektu Snina – mesto pripravené na klimatickú zmenu s celkovými nákladmi vo výške približne 1,4 milióna eur má byť okrem realizácie 13 investičných akcií aj príprava Akčného plánu pripravenosti mesta na klimatické zmeny.
SNINA – Podľa primátorky Daniely Galandovej, úspech v grantovej výzve ministerstva životného prostredia umožní Snine „byť inšpirujúcim príkladom ostatným samosprávam, ako vedieť ozdravovať klímu miest a obcí“.
„Výzva bola veľmi inšpirujúca. Umožňovala totiž navrhnúť rôznu kombináciu rôznych aktivít a opatrení,“ ozrejmila Galandová dôvod, prečo sa mesto do výzvy programu Zmierňovanie a prispôsobovanie sa zmene klímy, financovaného z Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru a Nórskeho finančného mechanizmu, zapojilo. Do konca roka 2023 tak v blízkosti námestia vznikne nový centrálny klimatický park, samotné námestie podstúpi biotechnickú revitalizáciu zlepšujúcu jeho mikroklímu, objekty troch materských škôl získajú zelené strechy a budú zateplené. V areáli ďalších štyroch materských škôl, domova pokojnej staroby, športovej haly a v medziblokových priestoroch na miestnych sídliskách vzniknú dažďové záhrady, ktoré majú okrem zlepšenia mikroklímy znížiť náklady na poplatkoch za vodné a stočné. V rámci projektu tiež mesto plánuje zrealizovať na Tarnovskom potoku, ktorý toto leto spôsobil dve povodne, protipovodňové a vodozádržné opatrenia.
„Ja osobne sa najviac teším na revitalizáciu historického parku, kde v jeho hornej terase budeme konečne po rokoch revitalizovať vzácne niekoľko storočné stromy a aleje, a rovnako na výsadbu nových stromoradí,“ doplnila Galandová s tým, že mesto už v tých dňoch začína s rekonštrukciou verejného osvetlenia na Jesenského ulici, ktorá bola takisto súčasťou projektového zámeru.
Napriek výdavkom ušetria
Od Akčného plánu pripravenosti na klimatické zmeny, na ktorom bude mesto spolupracovať s jedným z partnerov projektu, Nórskym inštitútom pre biochémiu, Galandová očakáva „naučiť sa všetky ďalšie zámery realizovať systémovo a rešpektujúc nevyhnutnosť pripravenosti na klimatické zmeny“. Poukázala pritom aj na skutočnosť, že mesto v rámci nového územného plánu pripravuje hromadnú aj individuálnu bytovú výstavbu či riešenia na podporu e-mobility. Medzi vstupnými podkladmi na prípravu dokumentu majú byť aj výsledky v meste aktuálne realizovaných projektov bezpesticídnych zón či pocitových máp.
Spolufinancovanie projektu zo strany mesta vo výške približne 360.000 eur podľa Galandovej slov realizáciu iných investičných akcií v najbližších rokoch neovplyvní. „Spolufinancovanie zahŕňa sumu 160.000 eur na rekonštrukciu verejného osvetlenia na ulici Jesenského, už schválenú z vlastného rozpočtu,“ vysvetlila a podotkla, že spolufinancovanie je rozložené na tri roky a tiež že donori financujú projekt zálohovými platbami. Ako pripomenula, investičné akcie zrealizované v rámci projektu ušetria mestskému rozpočtu výdavky na prevádzku verejných budov, verejného osvetlenia či na poplatky za odvádzanie dažďových vôd z verejných priestranstiev.
Energetické a zároveň ekonomické úspory má priniesť aj rekonštrukcia materskej školy v réžii tretieho z partnerov projektu, a to Rímskokatolíckej farnosti sv. Kríža vo výške takmer 260.000 eur.
