Vo štvrtok 15. 7. podvečer vyšli do ulíc Bratislavy, Žiliny, Banskej Bystrice, Prešova a Košíc davy ľudí aby protestovali proti sexuálnemu násiliu a obviňovaniu obetí. Solidárne zhromaždenia zvolala ľudskoprávna organizácia Amnesty International Slovensko a podporili ich viaceré nezávislé iniciatívy, ako aj odborná a laická verejnosť, vrátane viacerých preživších sexuálneho násilia.
Sex bez súhlasu je znásilnenie. Nie ste v tom samy. Nie znamená nie. Tieto a mnohé ďalšie slogany zaznievali vo štvrtok podvečer ulicami bratislavského Starého mesta. Stovky/desiatky ľudí prišli vyjadriť nesúhlas so zastaralými zákonmi o znásilnení, ako aj so stigmatizovaním ľudí, ktorí zažili sexuálne násilie. Solidárne zhromaždenie sa konalo pod záštitou lokálnych aktivistiek Amnesty International Slovensko a s podporou miestnych organizácií v piatich mestách po celom Slovensku.
„Jedna žena mi raz o svojej skúsenosti povedala: ‚Každú noc, keď sa budím s krikom, on pokojne drieme, a kým mne sa sníva nočná mora, jemu sa sníva sen.‘ A počula som málo slov, ktoré by tak jednoducho vystihovali aké je to prežiť sexuálne násilie a vedieť, že páchateľ nikdy nebude potrestaný, zatiaľ čo my v našich mysliach slúžime doživotie,“ povedala v jednom z úvodných prejavov aktivistka a preživšia Katarína Danová.
Danová je jednou z mnohých žien na Slovensku, ktoré zažili sexuálne násilie, ale iba jedna z mála, ktoré o tom verejne prehovorili a dokonca mali možnosť podať na páchateľa trestné oznámenie.
„Želala by som si, aby boli ľudia empatickejší a ochotnejší načúvať. Možno, ak by si vedeli predstaviť, čo prežívame, prestali by nás konečne obviňovať z klamstiev a riešiť čo sme mali na sebe, a konečne by sa pozreli tam, kam sa pri sexuálnom násilí treba pozerať – na páchateľov,“ doplnila Danová, ktorej prejav zavŕšil úvodné vystúpenia odborníčok a preživších. Po týchto silných slovách sa protestujúci vydali na pochod mestom. Okrem Kataríny Danovej v Bratislave vystúpili preživšia sexuálneho útoku Natália Heribanová, ako aj odborníčky z oblasti psychológie a sociálneho poradenstva Ida Želinská a Nikoleta Kuglerová.
V Banskej Bystrici podujatie spoluorganizovali viaceré iniciatívy vrátane Nie v našom meste, Centrum komunitného organizovania, vydavateľstvo Literárna bašta, Komunitná nadácia zdravé mesto či Záhrada – centrum nezávislej kultúry. V Košiciach vystúpila s prejavom riaditeľka Spoločnosti pre plánované rodičovstvo Zuzana Bendíková. V Prešove a Žiline zazneli prejavy viacerých odborníčok a odborníkov na sexuálne zneužívanie a traumu, vrátane doc. Slávky Karkoškovej, PhD., Mgr. Ivany Klimentovej PhD. a Moniky Reitšpís.
„Téma sexuálneho násilia bola veľmi dlho tabu akejkoľvek verejnej či súkromnej diskusie, pritom ho zažívame snáď každý deň: pokrikovanie na ulici, neželané poznámky či dotyky, ktoré sa často vystupňujú až do sexuálneho násilia. Prečo tomu tak je? Prečo sa široká verejnosť bojí otvorene rozprávať o fenoméne, ktorý sa opakovane deje pred našimi očami? Možno je nepríjemné prijať fakt, že rôzne formy tohto násilia sa stali spoločensky akceptované, respektíve sme sa s nimi zmierili. Mnohí a mnohé z nás len mávnu rukou nad sexistickým vtipom nášho známeho, nepúšťame sa do konfrontácie s ľuďmi, ktorí zneužívajú alkohol na to, aby sa nevhodne dotýkali dievčat. Nejako to k našej spoločnosti prischlo, zvykli sme si na takéto správanie: niektorí a niektoré by povedali, že to tak bolo a vždy bude. Kto takúto debatu otvára, je označený za hysterického, neschopného sa zabávať,“ začala svoj prejav organizátorka žilinského zhromaždenia a zároveň žena s osobnou skúsenosťou Tereza Pašková.
Všetky zhromaždenia sa niesli v solidárnej atmosfére a svoje svedectvá a skúsenosti so sexuálnym násilím zdieľali anonymne i verejne viaceré ženy. Podujatia podporili aj rôzne lokálne organizácie vrátane OZ Prima, PRIDE Košice, Komunitné a poradenské centrum pre LGBT+ ľudí PRIZMA, Artforum Banská Bystrica a ďalšie.
Solidárne zhromaždenia boli reakciou na viaceré medializované kauzy uplynulých týždňov, ktoré sprevádzalo spochybňovanie obetí a ospravedlňovanie obvinených. „Je načase, aby sa spoločnosť na Slovensku jasne vymedzila proti prejavom sexuálneho násilia či už ide o znásilnenie a sexuálne obťažovanie. Je neakceptovateľné, aby ľudia, ktorí zažívajú takéto formy násilia, boli neustále obviňovaní z toho, čo mali oblečené, či provokovali alebo kam a prečo išli. Sex bez súhlasu je znásilnenie a žiadne okolnosti, oblečenie alebo správanie sa nevynímajúc, nemôžu byť dôvodom, aby sme zodpovednosť za spáchaný čin dávali za vinu obetiam. Dnes sme tu najmä preto, aby sme preživším vyjadrili podporu a pomohli tak odstraňovať stigmu, ktorá sa so znásilnením spája. Nikdy to nebola jej vina, na vine je vždy páchateľ,” povedala počas protestu v Bratislave Alexandra Demetrianová z Amnesty International Slovensko.
Ľudskoprávna organizácia vo februári spustila kampaň Hovorme o súhlase, ktorej cieľom je vzdelávať spoločnosť k súhlasu so sexuálnymi aktivitami a podporiť aj zmenu zákonov o znásilnení a sexuálnom násilí tak, aby vychádzali zo súhlasu. Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková nedávno potvrdila, že jej rezort zvažuje takúto zmenu trestnoprávnych definícií znásilnenia aj sexuálneho násilia. “Túto iniciatívu rozhodne vítame a veríme, že ju Ministerstvo spravodlivosti dotiahne do úspešného konca s urgenciou, akú si táto téma vyžaduje. Pre preživšie sexuálneho násilia to bude zásadná zmena, pretože zákony vychádzajúce zo súhlasu dajú vyšetrovateľom, prokuratúre i súdnictvu do rúk silnejší nástroj na dosiahnutie spravodlivosti a stíhanie páchateľov, ktorí doteraz unikali práve pre nedostatočné zákony. Zákon, ktorý rešpektuje ľudské práva zároveň vysiela jasný signál spoločnosti, čo je prijateľné a čo nie, kde sú hranice. Zákon je základný pilier, avšak len prvý krok,” pripomína Rado Sloboda, riaditeľ Amnesty International Slovensko.
Len 11 krajín spomedzi 27 členských štátov EÚ má v súčasnosti právnu definíciu znásilnenia postavenú na súhlase. Vlani túto zmenu schválili v Dánsku, Chorvátsku, o čosi skôr aj vo Švédsku a Grécku, no a najnovšie sa pridalo aj Slovinsko. O zmene zákonov o znásilnení sa nehovorí len na Slovensku, aktuálne o ňom rokujú aj v Českej republike a ako prvé spomedzi krajín V4 túto kampaň odštartovalo Poľsko. Podľa riaditeľa Amnesty Slovensko Slobodu je potrebné spraviť viac aj v oblasti vzdelávania pomáhajúcich profesií na úrovni polície, prokuratúry, súdneho znalectva i súdnictva. Tieto profesie by mali byť dostatočne vyškolené a mať citlivý prístup k prípadom sexuálneho násilia, ktoré sprevádza traumatizovanie obetí. Podobne je to aj v iných krajinách, zatiaľ sa to podľa Amnesty International na Slovensku však nedeje. Naopak – proces spravodlivosti sprevádzajú rodové stereotypy a škodlivé mýty, spochybňovanie obetí a ďalšie stigmatizovanie a vyviňovanie páchateľov. Je to tak predovšetkým v prípadoch domáceho násilia. Veľká časť znásilnení sa pritom deje práve v partnerských vzťahoch. Aj preto Amnesty International Slovensko spustilo intenzívnu komunikačnú a vzdelávaciu kampaň Hovorme o súhlase.
