BRATISLAVA. Martin Takáč, vedec z Univerzity Komenského v Bratislave, nevylúčil, že by v budúcnosti vedela umelá inteligencia formulovať myšlienky a sledovať vlastné ciele.
Systémy umelej inteligencie zatiaľ nemajú vlastné myšlienky. „Odpovede čerpajú zo svojej databázy alebo sú jednoducho naučené, že keď dostanú kus textu, tak majú vypočítať, aké by bolo asi najpravdepodobnejšie pokračovanie textu,“ pre TASR priblížil Takáč.
Nevylúčil, že by v budúcnosti vedela umelá inteligencia formulovať myšlienky a sledovať vlastné ciele. „Muselo by sa to však tak naprogramovať, a tam sme iba v začiatkoch,“ podotkol.
Špecializovaná a všeobecná umelá inteligencia
Takáč spresnil, že rozlišujeme medzi špecializovanou a všeobecnou umelou inteligenciou. Špecializovaná je naprogramovaná na jednu úlohu a využívame ju aj v súčasnosti. V niektorých úlohách podľa neho dokáže predstihnúť človeka. „Systém všeobecnej umelej inteligencie, by mal dokázať riešiť akýkoľvek každodenný problém, ktorý vie riešiť človek. Ale tam ešte nie sme,“ doplnil Takáč.
Digitálny človek alebo avatar je počítačová animácia, ktorá má podľa neho ľudskú podobu. Môže byť ovládaná človekom alebo umelou inteligenciou. Priblížil, že sa môže nachádzať napríklad na obrazovke počítača či vo virtuálnej realite, alebo môže byť aj holografickou projekciou. Doplnil, že sa jedna takáto projekcia využíva aj na Slovensku a dokáže odpovedať na jednoduché otázky.
„Digitálni ľudia sa využívajú často aj v zákazníckom servise, tam sa už okrem živých ľudských asistentov začali využívať aj četboti,“ povedal vedec. Spresnil, že četbot je program, ktorý dokáže odpovedať na otázky v prirodzenom jazyku. Rozdiel je v tom, že nemusí mať žiadnu viditeľnú podobu, zatiaľ čo digitálni ľudia majú aj výzor a dokážu gestikulovať či využívať mimiku.
„Komunikácia tu začína byť viacej prirodzená a intuitívna, čo zvyšuje dôveru medzi človekom a umelým systémom,“ doplnil Takáč. Digitálni ľudia by podľa neho mohli mať aj telo robotov, čo je však nákladnejšie a náročnejšie na výskum. „Ale aj tu sa pracuje na tom, aby tá interakcia medzi robotom a človekom bola čo najprirodzenejšia a aby vznikala dôvera,“ podotkol.
Uplatnenie v edukatívnom priemysle
Zároveň sa pracuje na tom, aby robot mal aj isté uvedomenie o človeku. Napríklad, aby pri spolupráci na úlohe neublížil človeku. Digitálni ľudia by mohli podľa neho predávať letenky či riešiť hypotéky a bankové služby.
„Mohli by sa uplatniť aj v edukatívnom priemysle, kde by ponúkali edukatívny obsah a boli by napríklad personalizovanými tútormi pre deti,“ doplnil. Tiež by mohli byť aj digitálnymi kópiami celebrít, s ktorými by sa dalo porozprávať.
Takáč sa vo svojej práci venuje interdisciplinárnemu skúmaniu mysle – kognitívnej vede. Vyučuje ju na Katedre aplikovanej informatiky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK. Od roku 2017 spolupracuje na projekte vývoja digitálnych ľudí. Aktuálne je zapojený do medzinárodného projektu TERAIS, ktorý má prispieť k vývoju robotov interagujúcich s ľuďmi, podporeným programom Európskej únie Horizon Europe.
Zdroj: TASR
