7.7.2022, Bratislava/Atlanta (USA)
Francúzsky astronaut Thomas Pesquet strávil minulý rok šesť mesiacov na palube Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS), odkiaľ bol jeho pohľad na Zem alarmujúci a úchvatný zároveň. Hovorí, že od jeho predchádzajúcej návštevy vesmíru v roku 2016 sa dôsledky ľudskej činnosti stali ešte zreteľnejšími, ľadovce viditeľne ustupujú a pribúdajú extrémy počasia. Píše o tom vo svojom článku CNN, ktorého súčasťou je aj exkluzívny rozhovor s týmto nadšeným astronautom.
Účinky klimatických zmien sú vidieť aj z vesmíru
Dlhé obdobia s nohami mimo pevnej zeme poskytli Thomasovi jedinečný a privilegovaný pohľad na našu planétu. Jeho instagramový účet je plný krásnych obrázkov a s odkazom: „Krása modrej lopty, ktorú voláme domov, je poškvrnená. Účinky klimatických zmien sú viditeľné aj z vesmíru.“
Obavy o zdravie našej planéty ho motivovali k tomu, aby sa stal veľvyslancom dobrej vôle Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO). Ako astronaut na palube Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS) podporoval výskum FAO v oblasti inovácií v poľnohospodárstve a metód výroby potravín. Podľa Thomasa obmedzené zdroje vo vesmíre poskytujú príležitosť pre modelovanie ľudského správania na planéte s ubúdajúcimi zdrojmi, čím poukazuje na paralely medzi životom na vesmírnej lodi a životom na Zemi.
CNN urobila s Pesquetom v Houstonskom múzeu prírodných vied zaujímavý rozhovor, ktorý bol upravený kvôli prehľadnosti a stručnosti:
CNN: Ako vyzerá Zem „tam vonku“?
Pesquet: „Keď sa pozriete na Zem z vesmírnej stanice, je to úplne magické. Nie ste až tak ďaleko, takže máte stále relatívne blízko. Ale vidíte zakrivenie a vidíte atmosféru. Svieti na modro. Je to úplne úchvatné, keď to prvýkrát uvidíte. Je to tá najkrajšia scenéria, akú si dokážete predstaviť. Keď ste na Zemi, máte pocit, že všetko je také obrovské, všetko je nekonečné. Ťažko pochopíte, akí sme obmedzení. Potom, keď urobíte krok späť a uvidíte Zem celú, zrazu pochopíte, že žijeme v kozmickej oáze. Všade okolo nás nie je nič, žiadny život, čierňava, prázdnota, absolútne nič – okrem tejto modrej gule so všetkým, čo potrebujeme na udržanie ľudského života a života vôbec, ktorý je absolútne krehký. To vo vás vyvoláva túžbu vážiť si Zem a chrániť ju, čím viac ju vidíte z vesmíru.“
CNN: Aké sú skutočné účinky klimatických zmien, ktoré sú viditeľné z vesmíru?
Pesquet: „Z vesmíru môžete vidieť veľa dôsledkov ľudskej činnosti. Niektoré z nich sú spôsobené klimatickými zmenami a niektoré z nich sú len obyčajné staré znečistenie, napr. znečistenie riek, znečistenie ovzdušia. Najviditeľnejším efektom sú ustupujúce ľadovce. Čo však môžete vidieť aj vy, sú extrémne poveternostné javy. Z roka na rok sú častejšie a výraznejšie. Moja prvá misia bola v rokoch 2016-2017 a moja druhá misia bola o päť rokov neskôr v roku 2021. Videl som čistý nárast frekvencie a sily extrémnych poveternostných javov, ako sú hurikány a požiare.“
CNN: Ako a čím môže pomôcť astronaut?
Pesquet: „Je toho veľa, čo sa dá urobiť z vesmíru, aby sa pomohlo planéte. Ako vesmírna agentúra máme satelity, ktoré môžu pozorovať Zem a merať premeny, výšky vĺn, teplotu mora, veľkosť ľadu a pod. Ale môžeme ísť aj trochu hlbšie. Máme experimenty, ktoré sú zamerané na ochranu planéty – napríklad experimenty s tekutinami. Kvapaliny na obežnej dráhe sa správajú odlišne, preto sa náš výskum pokúša pochopiť pohyb magmy a lávy vo vnútri planéty a pohyb vĺn v oceáne. To nám môže pomôcť predpovedať niektoré extrémne poveternostné udalosti, ktoré ovplyvňujú naše životné prostredie. Rozhodujúce je, že musíme využívať naše obmedzené zdroje na palube vesmírnej stanice. Máme obmedzenú atmosféru, obmedzenú vodu, obmedzené jedlo. Techniku, ktorú používame vo vesmíre, môžeme aplikovať aj na Zemi, pretože situácia je paralelná. Myslím si, že ľudia na Zemi sa môžu veľa naučiť o tom, ako vesmírna technológia narába s vodou, ako recyklujeme vodu, ako recyklujeme vzdušný kyslík.“
CNN: Vyberá si to svoju daň na rodinnom živote, keď ste vo vesmíre niekoľko mesiacov?
Pesquet: „Nie je pre nás ľahké byť tam hore a nie je to ľahké ani pre ľudí, ktorých tu nechávame. Najťažšia vec je pripraviť sa o svojich blízkych a tiež sa neustále obávať, že ak sa im niečo stane, nemôžete im pomôcť. Myslím, že je nočnou morou všetkých astronautov, že sa niečo stane ich rodinám na Zemi, kým sú preč. Verím, že v tom, že idem do vesmíru, je prvok sebectva, pretože je to fantastický magický zážitok. Ale tiež pevne verím, že to, čo robíme, má vo všeobecnosti obrovský pozitívny vplyv na spoločnosť; kvôli výskumu, kvôli medzinárodnej spolupráci. Takže si myslím, že to musíme urobiť, aj keď za určitú cenu. Nie je to ľahké, ale myslím si, že je to dobrá vec.“
CNN: Ako zástanca klímy uvažujete aj o environmentálnych následkoch vesmírneho cestovania?
Pesquet: „Ako astronaut ste svedkami krehkosti planéty Zem a súčasne si pomyslíte: „Počkaj chvíľu, aký to mám na to všetko vplyv? Idem do vesmíru v rakete, ako to ovplyvní životné prostredie?“ Áno, vesmírne lety produkujú určité množstvo CO2 a nie sú úplne ekologické. Ale myslím, že treba brať do úvahy pozitíva s negatívami. Štartov rakiet je tak málo, že v porovnaní s letectvom, automobilmi alebo inými odvetviami je náš vplyv zanedbateľný. Na uskutočnenie satelitného výskumu potrebujeme aktivitu vo vesmíre. To planéte veľmi prospieva. Cestovanie vesmírom je teda nutné zlo.“
CNN: Odkedy ste sa vrátili z ISS, aké sú vaše nádeje na budúcu ochranu našej planéty?
Pesquet: „Ak sa vydáme na správnu cestu, nie je nič, čo by sme nemohli urobiť. Toto neuveriteľné vesmírne zariadenie sme postavili v dobrej vôli a z dobrých dôvodov. Používame ho každý deň v mierovej spolupráci medzi krajinami, ktoré neboli vždy priateľmi. Takže ak dokážeme preniesť tento model spolupráce do spôsobu, akým narábame so životným prostredím na Zemi, myslím, že vieme takto planéte pomôcť. Sme dostatočne kreatívni, máme technológie a máme vôľu. Takže som optimista do budúcna. Ak dokážeme prinútiť vesmírnu stanicu lietať, potom môžeme zachrániť planétu.“
Zdroj: https://edition.cnn.com