Možno neviete, ale neďaleko Košíc nám rastie botanický klenot, ktorý onedlho rozkvitne. Týmto botanickým skvostom Slovenského krasu je chudôbka drsnoplodá Klášterského. Je to endemit, nikde inde na svete sa tak už nevyskytuje. Keďže ho možno nájsť najmä na skalných stenách tohto národného parku, je ohrozený nekontrolovaným skalolezectvom a na dostupných miestach aj zošľapovaním turistami či nelegálnym zberom. Pre TASR to povedal Róbert Šuvada, botanik zo Správy NP a biosférickej rezervácie Slovenský kras.
Vidieť ho môžete aj v Zádielskej tiesňave, či Hájskej doline
Túto rastlinu možno vidieť na stanovištiach viacerých planín Slovenského krasu. Často navštevované lokality s jej výskytom sú napríklad aj Zádielska tiesňava či Hájska dolina. „Vzhľadom na charakter jej výskytu na ťažko prístupných miestach, akými sú štrbiny vápencových skalnatých brál, na skalnatých hrebienkoch a terasách, nie je možné určiť jej celkovú početnosť,“ povedal s tým, že na plochách, ktoré je možné pravidelne monitorovať, nezaznamenali zmenu počtu jedincov mimo prirodzenej dynamiky populácie.
Je to chránená rastlina, nesmie sa poškodzovať, ani vykopávať
Kristína Bocková zo Štátnej ochrany prírody SR dodala, že väčšina početnejších populácií je zahrnutá do chránených území s najvyšším piatym stupňom ochrany, kde sú činnosti, ktoré ju ohrozujú, obmedzené zákonom. Spoločenská hodnota jedinca je 300 eur.
Keďže ide o kriticky ohrozený druh flóry Slovenska, ktorý patrí medzi chránené rastliny, podľa riaditeľa Botanickej záhrady Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Pavla Mártonfiho ju nemožno akokoľvek poškodzovať ani vykopávať pre výsadbu vo vlastnej záhradke. Chudôbka drsnoplodá Klášterského je jedným z poddruhov druhu chudôbka drsnoplodá a jej výskyt podľa Mártonfiho súvisí s evolučným vývojom druhu. „Keďže populácie v Slovenskom krase boli dlhodobo izolované od ostatných populácií, nadobudli selekčným tlakom niektoré špecifické morfologické znaky, predovšetkým väčšie kvety a plody, než má bežná chudôbka drsnoplodá pravá, ktorá sa vyskytuje na iných miestach Slovenska,“ uviedol.
Pomenovaná bola na počesť Ivana Klášterského
Tieto odlišnosti si všimol v roku 1978 český botanik Jindřich Chrtek st. Túto chudôbku pomenoval na počesť českého botanika Ivana Klášterského, ktorý študoval flóru Slovenska a Slovenského krasu a nazbieral množstvo herbárového materiálu tohto nového, v tej dobe ešte neopísaného druhu. Neskôr ju Chrtek preradil do úrovne poddruhu, čo platí dodnes.
Spoznáme ju podľa počtu lupienkov vo kvete
Chudôbka drsnoplodá Klášterského má výšku 15 až 25 centimetrov, je charakteristická prízemnou ružicou listov a bohatým súkvetím so zvyčajne 20 až 50 žltými kvetmi. Kvitne v marci a apríli. Čo sa týka jej príbuznej, chudôbky drsnoplodej pravej, tak si ju podľa Mártonfiho nemožno pomýliť. „Tento poddruh sa v Slovenskom krase nevyskytuje. Pre laikov, na rozlíšenie od viacerých iných na jar žlto kvitnúcich rastlín je užitočný znak, že má len štyri korunné lupienky v kvete,“ vysvetlil s tým, že prvosienky či nátržník ich majú päť.
Zdroj: TASR, foto: npslovenskykras.sopsr.sk, sk.wikipedia.org, NN
