Zatmenie Slnka patrilo k menej výrazným čiastočným zatmeniam, keďže na našom území sa ocitli v tieni len štyri percentá z plochy slnečného disku.
Astronóm Patrik Čechvala z oddelenia astronómie a astrofyziky na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave uviedol, že zatmenie sa javilo len ako nepatrné. Ideálne bolo použiť ďalekohľad s filtrom alebo sledovať úkaz cez projekciu slnečného disku. Vtedy bolo možné uvidieť, že zo slnečného kotúčika bol kúsok ‚odhryznutý‘. Zatmenie Slnka sa začalo v Bratislave približne o 11-tej hodine a 55. minúte, maximálna fáza nastala o 12:41 hod, koniec úkazu bol o 13:29 hod., v rámci Slovenska boli niekoľkominútové posuny. V Bratislave sa dalo zatmenie pozorovať pred Slovenským národným múzeom.
„Zatmenie Slnka nastáva vtedy, keď Mesiac vo fáze novu prejde popred slnečný disk. Nestáva sa to pri každom nove, keďže obežná dráha Mesiaca je mierne naklonená oproti rovine, v ktorej Zem obieha okolo Slnka. K zákrytu telies teda dochádza len niekedy,“ vysvetlil Čechvala. Ako dodal, úplné zatmenie Slnka nastáva, keď Mesiac celkom zakryje Slnko. „Zhodou okolností totiž pomer vzdialenosti a veľkosti Mesiaca a Slnka sú takmer rovnaké – obe telesá majú približne rovnakú uhlovú veľkosť, teda ich kotúče sa nám javia rovnako veľké. Zem a jej satelit sú jediným takýmto prípadom v slnečnej sústave.“
Obežná dráha Mesiaca okolo Zeme má tiež eliptický tvar, teda vzdialenosť Mesiaca od Zeme sa mení. Počas zatmenia bol Mesiac vzdialenejší od Zeme, teda sa javil menší. Preto aj keď vstúpil do slnečného kotúča, nezakryl ho celý. Práve svietiaci prstenec na obvode Slnka dal úkazu meno prstencové zatmenie. V takejto maximálnej podobe bolo zatmenie pozorovateľné v úzkom páse, ktorý sa tiahol od Kanady cez Grónsko až na severovýchodnú Sibír. V Európe sa zatmenie javilo iba ako čiastočné. Fakt, že sa 10. júna Mesiac nachádzal na najvzdialenejších pozíciách svojej obežnej dráhy, má spojitosť s tým, že práve počas nedávneho splnu bol, naopak, v perigeu, teda veľmi blízko Zeme. Preto sa dal 27. mája pozorovať tzv. superspln a nastalo aj úplné zatmenie Mesiaca, ktoré však z našich končín nebolo pozorovateľné.
„Zatmenie je zaujímavý jav, ktorý pozorovali už staroveké civilizácie, a umožňuje človeku, aby si uvedomil, kde vo vesmíre je jeho miesto. Má však aj vedecký prínos. Umožňuje totiž pozorovať vyššie vrstvy slnečnej atmosféry – teda nielen fotosféru, ale aj chromosféru, a najmä koronu. V nej sa nachádzajú vysokoenergetické častice, ktoré sú predmetom vedeckého záujmu,“ povedal Čechvala.
Záujem vedcov aj astrofotografov vyvolalo napríklad úplné zatmenie Slnka 21. augusta 2017 pozorovateľné na území USA či nedávne zatmenie 14. decembra 2020 viditeľné v Južnej Amerike. Nasledujúce pomerne výrazné čiastočné zatmenie, pri ktorom sa skryje za Mesiac približne 40 percent slnečného disku, bude na Slovensku viditeľné 25. októbra 2022. V každom prípade je pri zatmení nebezpečné dívať sa priamo na Slnko, a to aj s použitím slnečných okuliarov a iných pomôcok (farebné sklíčka a podobne). Potrebné sú špeciálne okuliare či ďalekohľad s filtrom.
