Rok 2020 je pripomienkou 100. výročia volebného práva žien. Tento historický medzník je mementom, že rovnoprávne postavenie žien v spoločnosti je stále aktuálnou témou.

Z historického hľadiska, ženy v USA aj v Československu získali všeobecné volebné právo približne v rovnakom období. Rozdiel je však v tom, ako intenzívne ženy bojovali o to, aby mohli vo voľbách odovzdať hlas rovnako ako muži. V USA bolo hnutie o zrovnoprávnenie veľmi „hlučné“. Z veľkej miery sa o to pričinila aktivistka a rečníčka Lucy Stone, ktorá poukazovala na to, že ak má žena povinnosti mala by mať aj práva. V tej dobe bolo samozrejmé, že ak žena ako manželka pracovala, majetok, ktorý nadobudla automaticky pripadal do rúk manžela. Žena nemala nič, no dane platiť musela.

V období po rozdelení Rakúsko – Uhorska, kedy bola zrušená Matica slovenská, slovenskí dejatelia začali uvažovať, že ženy by mali mať vlastné združenie, kde sa budú venovať vareniu, vyšívaniu. Tak vznikol spolok Živena, ktorý bol prvým spolkom, v ktorom sa ženy mohli verejne spolu stretávať. Spomedzi žien postupne začali vynikať také, ktoré poukázali na to, že povolanie ženy nie je byť iba matkou a gazdinou. Najvýraznejšou bola Hana Gregorová, manželka Jozefa Gregora Tajovského, ktorá sa netajila tým, že sa za neho vydala najmä preto, že jej umožnil venovať sa vlastným literárnym ambíciám. Ako prvá si dovolila vyjadriť, čo ženy chcú a čo nie, za čo si vyslúžila kritiku nielen z radu mužov ale aj žien, ktoré boli verné obrazu danej doby. V roku 1918 Masaryk, Beneš a Štefánik podpísali Washingtonskú deklaráciu v ktorej bolo okrem iného zakotvené, že ženy budú mať rovnaké politické slobody ako muži. Keď v roku 1920 vstúpila do platnosti ústava ČSR, volebné právo pre ženy bolo oficiálne potvrdené.

Michaela