Odpad rozhodne patrí medzi najväčších znečisťovateľov Zeme. A práve na Slovensku produkcia komunálneho odpadu z roka na rok rastie. Priemerný Slovák v roku 2019 vytvoril 435 kg komunálneho odpadu, čo bolo o 35 % viac ako pred desiatimi rokmi. A hoci smeti triedime viac ako kedysi, prevažná časť odpadu končí naďalej na skládkach.
Produkcia odpadu na Slovensku rastie. Najviac ho vzniká v Trnavskom, Bratislavskom a Nitrianskom kraji
V roku 2019 sme na Slovensku vyprodukovali 2,37 mil. ton komunálneho odpadu (KO). Priemerný Slovák tak minulý rok vyhodil do odpadových nádob 435 kg smetí. V prepočte na deň to predstavuje takmer 1,2 kg odpadu. V čiernych smetných nádobách končí aj potravinový odpad z kuchyne, ktorý tvorí takmer štvrtinu našich smetí. Práve táto zložka je zdrojom nebezpečného skládkového plynu (LFG), ktorý vzniká pri hnilobných procesoch v odpade. LFG sa v prípade uloženia na skládku nekontrolovateľne šíri do ovzdušia a prispieva ku klimatickým zmenám. Súčasťou obsahu našich smetných košov sú aj plasty, papier či sklo. Hoci takýto odpad majú občania možnosť vytriediť do žltých, modrých či zelených nádob, často tomu tak nie je. Komunálny odpad produkujeme aj v záhradách alebo pri drobnej rekonštrukcii našich bytov či domov.
Negatívnymi rekordérmi v tvorbe odpadu sú jednoznačne obyvatelia Trnavského, Bratislavského a Nitrianskeho kraja, kde v roku 2019 pripadlo v prepočte na obyvateľa až viac ako 500 kg odpadu. Najmenej ho naopak vyprodukovali vlani regióny východného Slovenska. V Košickom aj Prešovskom kraji to bolo cca 340 kg komunálneho odpadu na obyvateľa. Smutným faktom štatistiky je to, že okrem Bratislavského a Košického kraja končí väčšina odpadu z iných krajov na neekologických skládkach, kde takto vzniká ekologická záťaž pre ďalšie generácie.
V roku 2035 bude na Slováka pripadať až 580 kg komunálneho odpadu
Predpokladáme, že aj v nasledujúcich rokoch bude na Slovensku produkcia smetí rásť. Podľa našich odhadov bude v roku 2035 pripadať na jedného Slováka 580 kg komunálneho odpadu. Celkovo by tak malo ísť o 3,123 mil. ton. V roku 2035 tak každý Slovák vyprodukuje o tretinu viac smetí ako v roku 2019. O tom, že nejde o nereálne čísla, svedčí aj aktuálna situácia z Trnavského kraja, kde bežný obyvateľ už v roku 2019 vytvoril 573 kg odpadu. Úzko to súvisí so spotrebou obyvateľstva v krajine. Každý zakúpený tovar a často aj služba sú totiž skôr či neskôr zdrojom odpadu. S rastúcou spotrebou tak rastie aj produkcia smetí.
Smeti Slovákov končia prevažne na skládkach
Tento príbeh sa ale vyhodením odpadku do smetnej nádoby a následným zberom prostredníctvom smetiarskeho auta nekončí. Nie vždy je to ale možné. Nielen na Slovensku, ale i vo svete sa odpad zhodnocuje alebo zneškodňuje. Pod zhodnocovaním odpadu sa rozumie jeho recyklovanie, kompostovanie, ale aj energetické zhodnocovanie, keď sa z neho vyrába elektrická energia či teplo.Zneškodňovanie smetí znamená ich skládkovanie. Podľa najaktuálnejších údajov ŠÚ SR viac ako polovica komunálneho odpadu končí naďalej na skládkach. Miera recyklácie sa pohybuje okolo úrovne 40 %. Iba necelá desatina komunálneho odpadu sa zhodnocuje na elektrickú energiu alebo teplo v zariadeniach na energetické využitie odpadu (ZEVO).
Dokáže Slovensko do roku 2035 skládkovať len 10 % odpadu a recyklovať až 65 % odpadu?
Úroveň miery recyklácie a miery skládkovania budú v roku 2035 pre krajiny EÚ kľúčové. Reformný balík, ktorý je zameraný na prechod EÚ k obehovému hospodárstvu, stanovuje pre rok 2035 dva ciele a to: recyklovať minimálne 65 % komunálneho odpadu a maximálne 10 % ho ukladať na skládky. Pre Slovensko, a to aj napriek päťročnému odkladu, je naplnenie týchto cieľov pomerne ambiciózne. Závisieť to bude od výrobných postupov dizajnérov či producentov, od stratégie obchodníkov, od osvety a správania spotrebiteľov, ale aj od opatrení a podpory štátu.
Aj za predpokladu optimistického scenára, ktorý počíta v roku 2035 s naplnením cieľa recyklácie na úrovni 65 %, presiahne hmotnosť nerecyklovateľného komunálneho odpadu úroveň 1 mil. ton. Slovensko zároveň bude môcť uložiť maximálne 10 % komunálneho odpadu na skládky. Ku skládkovaniu nerecyklovateľného odpadu pritom existujú ekologickejšie alternatívy. Skládkovaný komunálny odpad spolu so zvyšnými 25 % odpadu je možné energeticky zhodnotiť v ZEVO a čiastočne aj v cementárňach. Podľa odborníkov na odpadové hospodárstvo však dve existujúce zariadenia na energetické využitie odpadu (v Bratislave a Košiciach) nepostačujú a na Slovensku tak existuje potreba pre výstavbu minimálne 5 takýchto zariadení.
Najlepší odpad je taký, ktorý nevznikne…
V hierarchii cirkulárnej ekonomiky má najvyššie postavenie „ZERO WASTE“, teda nevytváranie žiadneho odpadu. Nie vždy je to ale možné. A tak, keď už odpad vyprodukujeme, dôležité je jeho triedenie, ktoré dáva predpoklad na jeho ďalšie recyklovanie. Energetické zhodnotenie je ekologickejšie a v hierarchii cirkulárnej ekonomiky má vyššie postavenie ako skládkovanie.
