23.2.2022, BBC
Množstvo extrémnych lesných požiarov sa má na našej planéte podľa najnovšej správy OSN do konca tohto storočia zvýšiť o približne 50 %. Píše o tom bbc.com. V správe sa uvádza, že riziko požiarov sa zvyšuje aj v Arktíde a oblastiach, kde predtým požiare bežné neboli, alebo sa vôbec nevyskytli. Podľa vedcov sú extrémne požiare také, ktoré sa doposiaľ vyskytovali približne raz za sto rokov. Ich nárast má súvisieť so zvyšovaním priemernej teploty, zmenami v pôde a znižovaním vlhkosti v atmosfére.
Život na Zemi ohrozujú aj „zombie“ požiare. Čo na to vedci?
Vedci z Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) tvrdia, že nebezpečné požiare, ktoré v mnohých oblastiach Zeme horia aj celé týždne, sa stávajú čoraz horúcejšími a horia čoraz dlhšie. V poslednom období sa začali často vyskytovať aj v severných oblastiach na vysychajúcich rašeliniskách a pri rozmŕzaní permafrostu. Rozširujú sa tzv. zombie požiare, ktoré horia v podzemí a po určitom čase sa znova objavia na povrchu.
„Ak si predstavíte požiar rašeliny v Arktíde, tak ten sa šíri v centimetroch za hodinu. Na prvý pohľad to nevyzerá ako ohnivé peklo, ale je to nezvyčajné a tento požiar sa šíri do obrovských oblastí, pretože tam nie je nikto, kto by s tým niečo urobil. Požiar v rašeliniskách je extrémny požiar, ale nie je to to, čo by ste si predstavovali ako extrémny požiar napríklad v Kalifornii,“ povedal doktor Andrew Sullivan z Organizácie pre vedecký a priemyselný výskum Commonwealth (CSIRO) v Canberre v Austrálii.
Svet zažije zrejme viac požiarov v Arktíde ako v Afrike
Autori tejto štúdie sa domnievajú, že množstvo požiarov sa bude zvyšovať úmerne so zvyšovaním populácie. To má podľa nich významné dôsledky na zmenu klímy. Podľa vedcov zažije svet pravdepodobne viac požiarov v arktických oblastiach, pretože zmena klímy má na tento región veľký vplyv. Naopak v Afrike, kde v súčasnosti vznikajú asi dve tretiny celosvetových požiarov, bude v nasledujúcich desaťročiach požiarov pravdepodobne menej, keďže rastúca populácia klčuje viac lesných oblastí pre poľnohospodárske využitie. „V Afrike sa počet požiarov znižuje kvôli zmenám vo využívaní pôdy a zintenzívneniu poľnohospodárstva,“ povedal doktor Glynis Humphrey z Univerzity v Kapskom Meste.
Odhaduje sa, že v júni 2019, ktorý bol najteplejší za posledných 150 rokov, sa do atmosféry uvoľnilo 50 miliónov ton CO2, čo zodpovedá ročným emisiám uhlíka vo Švédsku. „Pozorujeme kumulatívny účinok tejto nadpriemerne teplej sezóny v Arktíde, ktorá sa premietla aj do tej nadchádzajúcej,“ uviedol expert na ekosystémy z kanadskej McMaster University Mike Waddington.
Autori štúdie vyzývajú vlády, aby zmenili svoj model výdavkov na veľké požiare. Podľa nich plánovanie a prevencia dostáva menej ako 1% financií, zatiaľ čo hasenie požiarov zaberá polovicu dostupného rozpočtu. Mnohé vlády majú dobré úmysly, pokiaľ ide o väčšie výdavky na plánovanie a prevenciu, no realita v praxi je iná.
zdroj: autor Matt McGrath, bbc.com
