Od januára tohto roka majú obce a mestá povinnosť zabezpečovať triedený zber kuchynského odpadu. Na žiadosť samospráv pristúpilo Ministerstvo životného prostredia SR na krátku prechodnú fázu, avšak o mesiac sa táto výnimka končí. Samosprávy tak budú musieť od 1. júla 2021 pre svojich obyvateľov zabezpečovať oddelený zber kuchynského bioodpadu.
Plytvanie potravinami predstavuje nielen ekonomický a etický, ale aj ekologický problém. Na jedného Slováka ročne pripadá 100 kg potravinového odpadu, t. j. 0,27 kg denne. Ten okrem samotných domácností vzniká aj pri produkcii a preprave potravín, v reštauráciách či hoteloch, ale aj na našich pracoviskách. Najčastejšie v odpadových nádobách končí chlieb a pečivo, ovocie a zelenina, mliečne výrobky, zvyšky uvareného nedojedeného jedla, ale aj nerozbalené potraviny. Plytvanie potravinami je zároveň veľkou záťažou aj pre naše peňaženky. Odhadujeme, že priemerný Slovák alebo Slovenka vyhodí ročne do svojej smetnej nádoby zvyšky jedál či potraviny po dátume spotreby v hodnote 100 – 150 eur.
Práve kuchynský biologický odpad (KBO) je odpadom, kvôli ktorému má obsah našich kontajnerov charakteristický hnilobný zápach a ktorý sa podpisuje pod produkciu tzv. skládkového plynu známeho ako LFG (z angl. Landfill Gas). Pri skládkovaní, ktoré sa praktizuje až na 80 % územia SR, sú hnijúce zvyšky potravín významným tvorcom skleníkových plynov a potenciálnym znečisťovateľom povrchových a podzemných vôd a pôdy.
Samosprávam sa o mesiac končí výnimka a od 1. júla 2021 už budú musieť zabezpečiť separovaný zber kuchynského bioodpadu pre svojich občanov. Podľa nej budú obce a mestá musieť zabezpečiť vykonávanie triedeného zberu pre biologicky rozložiteľný kuchynský odpad. Cieľom opatrenia je eliminovať, ideálne odstrániť kuchynský bioodpad zo zmesového komunálneho odpadu. Miera triedenia takéhoto odpadu je na Slovensku slabá a väčšinu kuchynského odpadu Slováci stále vyhadzujú do čiernych nádob určených pre zmesový komunálny odpad končiaci v prevažnej miere na neekologických skládkach. Nová legislatíva by tento problém mala postupne vyriešiť.
Legislatíva predpisuje povinnosť zavedenia triedeného zberu bioodpadu, ale zároveň ponecháva možnosť domáceho kompostovania. Práve túto možnosť využívajú mnohé obce na Slovensku, ktoré sú typické rodinnými domami, teda tzv. individuálnou bytovou výstavbou (IBV). Preto už len do každej domácnosti doplnia kompostéry a doteraz prebiehajúce kompostovanie v rodinných domoch rozšíria aj o kuchynský odpad. Toto sa však javí ako problém vo väčších obciach alebo v mestách, ktorých súčasťou sú bytovky a paneláky, teda tzv. komplexná bytová výstavba (KBV). Preto sú to práve mestá a väčšie obce, ktoré už v týchto dňoch majú systém pre separovaný zber kuchynského bioodpadu nastavený alebo sa v spolupráci so spoločnosťami zabezpečujúcimi zber odpadu nachádzajú vo finálnej fáze. Nájdu sa aj také samosprávy, ktorým sa od 1. júla 2021 oddelený zber KBO realizovať nepodarí. Naopak, výnimku a odklad do 1. januára 2023 už budú mať iba tie samosprávy, ktoré zmesový komunálny odpad energeticky zhodnocujú (premieňajú na elektrinu alebo teplo) v zariadeniach na energetické využitie odpadu (ZEVO).
Nie je žiadnym tajomstvom, že doterazodpad z kuchyne končil prevažne na skládkach. Po novom bude vytriedený a vyzbieraný odpad z kuchyne zhodnotený v bioplynových staniciach či v kompostárňach. Na Slovensku takéto zariadenia už existujú, niektoré ešte bude potrebné vybaviť technológiou. Nevyhnutná bude postupne aj výstavba nových zariadení. A to hlavne tam, kde nie je dostatočné regionálne pokrytie. Kľúčovým je ale fakt, že kuchynský bioodpad sa vďaka triedenému zberu a premene na kompost alebo na energiu stáva zdrojom, čo je jeden z pilierov cirkulárnej ekonomiky.
Triedený zber bioodpadu z kuchýň a jeho následné zhodnotenie nebude zadarmo. Nárast nákladov spojených so zavedením, zabezpečením triedeného zberu kuchynského bioodpadu a jeho následným spracovaním očakávame o desiatky percent. Pričom výraznejšie 2,5 až 5 – násobné zvyšovanie nákladov sa očakáva v prípade zberu, náklady na spracovanie sa zvýšia približne o 10 až 30 %. Vyššie náklady miest a obcí sa tak s najväčšou pravdepodobnosťou odrazia aj na vyšších poplatkoch za odpad pre samotných občanov. Zdražovanie bude ale závisieť aj od toho, do akej miery dokážu samosprávy využiť napríklad na tento účel eurofondy.
Pochopiteľne, v súlade s princípmi cirkulárnej ekonomiky je ideálne nevytvárať žiadny alebo aspoň zbytočný potravinový odpad. Pomôcť by mohol rozumnejší prístup k samotným nákupom potravín, správne uskladňovanie potravín, ale napríklad aj poznanie rozdielu medzi dátumom spotreby a minimálnej trvanlivosti. Ak už kuchynský odpad vznikne, je dobré ho v rámci možností kompostovať pre vlastnú spotrebu alebo ho po zavedení triedeného zberu zbierať do špeciálnych a na to určených vreciek a nádob. Aj v tomto prípade bude kľúčové disciplinované triedenie, aby sa do bioodpadu nedostali napríklad kúsky plastu.
Dôležitú rolu bude zohrávať aj vôľa ľudí takýto odpad triediť. Skúsenosti z iných krajín ukazujú, že k vyššiemu komfortu a akceptácii zberu biologicky rozložiteľného kuchynského bioodpadu u občanov prispieva čo najbližšie umiestnenie špecializovanej nádoby (minimálne pri nádobe na zmesový komunálny odpad) a vyššia frekvencia zberu. Mnohé samosprávy v snahe priblížiť ľuďom túto problematiku pristúpili k edukácii a k realizácii rôznych kampaní.
