Ak by si niekto položil otázku, v ktorom slovenskom meste je najstaršia mestská hromadná doprava (MHD), odpoveď je jednoznačná – v Košiciach. V tomto roku oslávi 130. výročie. Pravda, začiatky neboli o žiadnych električkách, či autobusoch, ale o koňoch.
Košice, ktoré boli v stredoveku bohaté, mocné a významné, sa na začiatku 19. storočia stali skôr provinčným uhorským mestom. V 70. rokoch 19. storočia mali necelých 30 – tisíc obyvateľov. Napriek tomu stavba košicko – bohumínskej železnice a s ňou súvisiaci rozvoj obchodu, priemyslu a začínajúceho turizmu bol podnetom pre košických radných, aby sa zaoberali zavedením MHD. O výstavbe mestskej železnice sa uvažovalo už v roku 1881, no skutočnosťou sa stala o 10 rokov neskôr. Presnejšie 14. novembra 1891.
MHD aj do školy
Išlo o konskú železnicu, teda ako už názov napovedá vozne ťahané koňmi. Dĺžka hlavnej trate bola presne 5085 metrov. Existovali aj vedľajšie, vďaka ktorým bola celková dĺžka koľajníc takmer osem kilometrov. Stavba tratí prebiehala postupne. Najprv bol hotový úsek od železničnej stanice cez Hlavnú ulicu po vtedajšiu hospodársku školu (po Park Komenského, dnes je tam jedno z pracovísk Technickej univerzity). Slávnostne ho otvorili už spomínaného 14. novembra 1891. Druhý úsek od hospodárskej školy po konečnú v Čermeli bol otvorený 8. mája 1892. Všetky trate vrátane vedľajších dokončili o tri mesiace.
Objavili sa i mesačníky
Spočiatku šlo o čisto konskú dopravu, stajne a prevádzkové budovy boli postavené neďaleko železničnej stanice. V dvoch stajniach chovali 38 koní, 32 pre osobnú a zvyšok pre nákladnú dopravu. K dispozícii bolo aj 15 osobných, 4 pracovné a jeden nákladný vozeň. Napriek konskej prevádzke sa tu dajú nájsť paralely s neskorším obdobím MHD i súčasnosťou. Už vtedy tvorili personál konskej železnice okrem 13 kočišov aj osem sprievodcov a jeden revízor. Navyše aj v tých časoch bolo na výber z cestovných lístkov, v predaji boli aj zľavnené a cestovné na najdlhšiu vzdialenosť stálo 16 grajciarov. Objavili sa aj predchodcovia dnešných mesačníkov. Ročné lístky na trati Železničná stanica – Hospodárska škola stáli 20 korún, na celú trať Železničná stanica – Baránok si bolo treba priplatiť na rok 10 korún.
Zo stanice do pivovaru
Od roku 1893 bolo povolené používať parné lokomotívy v košickej MHD aj v osobnej doprave, no iba v úseku od divadla po Baránok. Na celej trati sa mohla využívať parná trakcia až o dva roky neskôr. Potom došlo k určitému experimentovaniu a prevádzka bola kombinovaná – parná aj konská. Tá sa ale časom ukázala ako nerentabilná a od roku 1909 dokonca MHD kvôli tomu prestala na čas fungovať. Električky sa v Košiciach objavili až v roku 1913. Zaujímavosťou je, že rozchod tratí ostal počas celých 130 rokov rovnaký – 1435 mm, čo je totožné z rozchodom železníc. Tento fakt poslúžil niektorým miestnym podnikateľom na prepravu tovaru po koľajniciach aj zo stanice do mesta, napríklad aj do pivovaru.
BM, imhd.sk, foto: wikipedia, TASR
