1000

Nerob ojeby bo budes platit pokuty!!!!!!!

Najväčšia sieť online reportérov na Slovensku

BardejovKošicePrešovský krajVýchodné Slovensko

Nemecký prisťahovalec má na svedomí skvosty Košíc aj Bardejova

3 Minút čítania
Pohľad na Dóm sv. Alžbety zhruba z miesta niekdajších hradieb na Alžbetinej ulici. Vpravo je na Dóme nedokončená „Matejova“ veža. Hneď za prvým veľkým domom vpravo je nenápadný, ledva viditeľný dom, kde kedysi Štefan býval. Foto: Boris Macko

Nie je známe kde, ani kedy sa narodil. No ani po stáročiach to vlastne nie je podstatné. Dôležité je to, že aj vďaka jeho práci sú dodnes právom hrdí na architektonické dominanty obyvatelia dvoch východoslovenských miest.

O kom je reč? Nuž, o majstrovi Štefanovi. Podľa dobových prameňov je známy aj ako Stephan Steymetz, alebo Stephanus Lapicidus. Majster Štefan viedol istý čas výstavbu Dómu sv. Alžbety aj ďalšieho gotického skvostu – Chrámu sv. Egídia v Bardejove. Predpokladá sa, že ide o nemeckého prisťahovalca, keďže jeho zachovaná korešpondencia je v nemčine. Druhým, dôkazom, že bol pôvodom Nemec je aj fakt, že sa v roku 1465 zaručil za iného nemeckého prisťahovalca, pôvodom z Kolína nad Rýnom, ktorý sa chcel v Košiciach usadiť. Nuž a za krajana sa mohol zaručiť len niekto, kto v Košiciach nejaký čas žil, pracoval a hlavne mal dôveru richtára a vedenia mesta.

Korvínov obľúbenec

Hoci sa majster Štefan nenarodil v Košiciach, ani Bardejove, evidentne mu obe mestá priniesli šťastie. Dlhé roky žil v Košiciach, kde v rokoch 1464 až 1490 viedol výstavbu Dómu sv. Alžbety. Mimochodom, tá sa začala ešte v roku 1378 a s výnimkou južnej, Matejovej veže skončila v roku 1508. O tom, že bol majster Štefan nadaný svedčí aj fakt, že do Košíc prišiel zrejme z Bardejova, kde pracoval na stavbe Chrámu sv. Egídia. Spojenie s Bardejovom však neprerušil, práve naopak. Aj v Košiciach dokončoval niektoré prvky pre bardejovskú katedrálu, ktoré tam potom dopravil. A práve z Chrámu sv. Egídia pochádza jeho jediná známa podobizeň. Korvínovej priazni sa tešili aj Košice. Kráľa rád poľoval v okolitých lesoch a mesto si obľúbil. Zrejme aj majster Štefan k tomu prispel. Matej Korvín totiž v roku 1476 venoval Košiciam veľké množstvo vtedy vzácnej soli. Práve výťažok z jej predaja mal financovať ďalšiu stavbu Dómu sv. Alžbety. Mesto mu dlhovalo aj novoročné dary za niekoľko rokov, ktoré mu odpustil.

Z historických záznamov a korešpondencie sa dozvedáme, že okrem vedenia mesta Bardejov mal majster Štefan dobré a korektné vzťahy aj s košickou radnicou. Mesto mu riadne zaplatilo za služby, on zase Košiciam zaplatil svoju daň. Nečudo, v Košiciach mal vlastnú stavebnú dielňu. Dnes by sme ju nazvali firmou, ktorá stavia kostoly podľa požiadaviek zákazníkov „na kľúč“.

Problémová manželka, samovražda a dutý kameň

Netreba sa ľakať, vo všetkých troch prípadoch ide o povesti. Prvá sa týka Štefanovej manželky, ktorá vraj dosť pila a rada si vodila pánske návštevy. Majster Štefan sa jej mal pomstiť originálnym spôsobom. Chŕliče na Dóme sv. Alžbety majú podobizeň zvierat, chimér a rôznych príšer. Iba na jednej je ľudská tvár s pohárom vína. Údajne ide o Štefanovu manželku Dorotu.

Podľa ďalšej povesti mal Štefan spáchať samovraždu skokom z nedokončenej Matejovej veže. Lenže sa zachoval list z roku 1499 spísaný v Budíne, kde sa hovorí o záujmoch vdovy po Štefanovi – Doroty. Podľa toho je zrejmé, že majster Štefan v tom čase síce už nežil, no je dosť možné, že zomrel práve v Budíne.

A čo dutý kameň? Nuž, povesť hovorí, že majster Štefan sa vraj chcel originálnym spôsobom poistiť, aby mu vyplatili peniaze za stavbu Dómu sv. Alžbety. Preto bol jeden z kameňov, ktoré sa použili na stavbu katedrály dutý a uložený tak, že ak by ho majster Štefan vybral, celý Dóm sv. Alžbety sa zrúti. Reálne je to prakticky nemožné, no povesť zrejme vznikla na základe skutočných prípadov, keď došlo počas výstavby k zrúteniu kostolov.

A čo ešte dnes vieme o talentovanom staviteľovi? Napríklad aj to, kde býval. Ku katedrále to mal doslova na skok. Je to dnešná Alžbetina 4, čo je nenápadný dom hneď za budovou banky. V tom čase však ulica mala nie veľmi vábny názov Hnilná. Spomínaný dom v tom čase určite vyzeral inak. Koncom 15. storočia totiž bola úroveň terénu o vyše meter nižšie, takže majster Štefan by dnes býval v pivnici.

Súvisiace príspevky
KošiceKošický krajVýchodné Slovensko

Na burze v Budimíri uvidíte v sobotu aj veterány

1 Minút čítania
Budimír: V sobotu 15. apríla sa v Budimíri uskutoční už tradičná burza starožitností. „Budimírska burza má tradíciu už o roku 2004, keď…
Košický krajMichalovceVýchodné Slovensko

V Michalovciach zajtra vyhlásia výsledky fotografickej súťaže

1 Minút čítania
Michalovce: Krajská hvezdáreň a Zemplínske kultúrne centrum, zariadenie Košického samosprávneho kraja, je z poverenia Národného osvetového centra v Bratislave organizátorom regionálneho kola…
KošiceKošický krajVýchodné Slovensko

Chinaski v Košiciach pokrstia nový album na spoločnom koncerte s Lukášom Adamcom

1 Minút čítania
Košice: Jedna z najpopulárnejších českých kapiel Chinaski dorazí do Košíc 14. apríla. V košickej Kunsthalle predstaví a pokrstí nový album Frihet. Dvanásty…