Podľa informácií Najvyššieho kontrolného úradu SR (NKÚ) na Slovensku sa zmenou legislatívy preniesla zodpovednosť za triedený odpad na výrobcov. Systém však nie je transparentný a dostatočne účinný. Prínos pre občanov z tohto systému je minimálny, pretože ich poplatky za odpad sa neznížili a princíp „čím viac vytriediš, tým menej zaplatíš“ v praxi nefunguje. Zodpovedné verejné inštitúcie zanedbávajú informovanosť občanov o triedení odpadu, aj preto je až 62 % vytriedeného plastového odpadu je nerecyklovateľný a končí prevažne na skládkach. Štát nemá kvôli zastaranému informačnému systému presné údaje o odpade a na základe kontrolných zistení je otázne, či oficiálne údaje majú vôbec reálnu výpovednú hodnotu. Národná autorita pre externú kontrolu oceňuje ostatné kroky ministerstva životného prostredia ako napr. zálohovanie PET fliaš, ale odporúča mu prijať razantné opatrenia na predchádzanie vzniku plastového odpadu, zefektívniť systém zodpovednosti výrobcov a zlepšiť kontrolné mechanizmy. Dôležité je tiež zvyšovanie povedomia verejnosti o správnom triedení, ktoré by nemalo byť ponechané na pleciach organizácií združujúcich výrobcov či neziskové občianske združenia.
Úlohou zodpovedných ministerstiev je podnikať kroky, ktoré budú predchádzať vzniku odpadu, avšak slovenská realita
v množstve plastového odpadu sa z roka na rok zhoršuje. „Kým v roku 2017 vyprodukovala naša spoločnosť viac ako
165 tisíc ton plastového odpadu, o dva roky neskôr to už bolo 250 tisíc ton. Celkové množstvo komunálneho odpadu narástlo za posledné desaťročie o štvrtinu, čo Slovensko radí v európskej štatistike na posledné miesto“, približuje podpredseda kontrolného úradu Ľubomír Andrassy. V ďalšom audite zameranom na oblasť environmentálnej udržateľnosti sa slovenskí kontrolóri pozreli na nakladanie s plastovým odpadom a preverili, či má štát prijaté dostatočné opatrenia na plnenie svojich cieľov vyplývajúcich zo záväzkov voči EÚ. Kontrola sa týkala Ministerstva životného prostredia SR (MŽP) ako gestora legislatívy v oblasti odpadového hospodárstva.
Slovensko má formálne splnené svoje povinnosti vyplývajúce z európskych smerníc. „Národná autorita pre oblasť externej kontroly oceňuje ostatné kroky ministra životného prostredia, ktoré súvisia s povinným zálohovaním PET fliaš. Ide o aktívne opatrenia, ktoré môžu zlepšiť nelichotivú situáciu s plastovým odpadom“, hovorí Ľ. Andrassy.Zároveň však dodáva, že výzvou dňa je podpora budovania modernej infraštruktúry pre ekologické spracovanie vytriedeného odpadu.Z výsledkov kontroly tiež vyplýva, že skutočná miera recyklácie je výrazne nadhodnotená a na skládkach skončí oveľa viac plastového odpadu, ako sa oficiálne uvádza. Štát dnes nedokáže odpovedať na otázku, do akej miery si Slovensko plní svoje záväzky, pretože kvôli zastaranému informačnému systému neexistujú presné informácie o odpade. Rezort životného prostredia predpokladá plnú elektronizáciu odpadového hospodárstva až v roku 2026, čo je podľa kontrolórov už na základe vynaložených verejných financií a významnosti problému veľmi neskorý termín.
Systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov je neúčinný
Zákon o odpadoch zaviedol tzv. rozšírenú zodpovednosť výrobcov, podľa ktorej sú výrobcovia zodpovední za celý životný cyklus odpadu, ktorý vznikne ich výrobou. Zodpovednosť za odvoz a spracovanie vytriedeného odpadu majú organizácie združujúce týchto výrobcov. Pre ľudí to malo priniesť efekt v podobe zníženia poplatkov, keďže samosprávy prestali byť zodpovedné za separovaný odpad. Kontrolóri zistili, že princíp „čím viac vytriediš, tým menej zaplatíš“ v praxi nefunguje. „Efekt pre obyvateľa je nulový. Napriek tomu, že občania odpad triedia, miestne samosprávy poplatok za komunálny odpad neznížili“, konštatuje podpredseda kontrolórov. Preukázala to aj kontrola NKÚ z roku 2018 a upozornila aj na riziko, že bezmála polovica kontrolovaných obcí nemala vytvorené vhodné podmienky na triedený zber. „Keďže celý systém triedeného zberu je ponechaný na organizácie výrobcov, neraz sa starostovia stretávajú s tým, že vytriedený odpad nebol v obce vyvezený, pretože zodpovedné firmy zrušili či nepredĺžili zmluvu“, vysvetľuje Ľ. Andrassy.Aj to môže byť jedným z dôvodov, prečo až 62 % vytriedeného plastového odpadu nie je možné recyklovať, a následne výrazná časť z tohto odpadu skončí na skládkach a stáva sa výraznou ekologickou záťažou pre budúce generácie.
Chýba kontrola štátu
Systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov nefunguje dostatočne účinne aj preto, že nie sú vytvorené mechanizmy ako kontrolovať a vymáhať plnenie povinností výrobcov. Štát dnes reálne nevie, ktoré firmy sa neprihlásili do systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov a neodvádzajú poplatky, ktoré slúžia na financovanie triedeného zberu. Ministerstvo odhaduje, že až tretina výrobcov nie je prihlásená do systému kontroly. Pokuty udeľované v niektorých prípadoch inšpekciou životného prostredia sú nízke (od 500 eur) a porušovateľov nemotivujú k zlepšeniu.
Dôvodom nedostatku financií v systéme je tiež to, poplatky sa platia paušálne na rok dopredu, podľa odhadovaného množstva. Chýba mechanizmus, ktorý by dokázal pokryť zvýšené výdavky v prípade potreby odvozu a spracovania väčšieho množstva, ako bolo predpokladané. Takto nastavený model zároveň nijako nemotivuje zodpovedné organizácie zbierať viac, pretože to pre nich znamená viac výdavkov. Cesta k pozitívnej zmene môže podľa kontrolórov viesť cez informovanosť občanov a aktívne samosprávy, pričom v tejto kľúčovej verejnej politike musí svoju úlohu zohrávať aj štát. Nie je možné ponechať všetko na tých, ktorí odpad vyrábajú, zberajú a znehodnocujú. A to všetko bez účinnej kontroly, fungujúceho informačného systému a motivujúcej represie.
zdroj: NKU
