Bratislava 5. októbra (TASR) – Pri ústavnom zastropovaní dôchodkového veku sa odstránia neprávosti, ktoré vznikli ženám ročníkov 1957 až 1963. Po novom sa im už bude zohľadňovať výchova dieťaťa. Prezidentka SR Zuzana Čaputová v pondelok podpísala novelu zákona o sociálnom poistení, ktorú pripravila trojica poslankýň Petra Krištúfková (Sme rodina), Anna Zemanová (SaS) a Katarína Hatráková (OĽANO). Za prijatie novely hlasovalo v parlamente 140 prítomných poslancov, platiť bude od 1. januára 2021.
Na Slovensku začal platiť ústavný zákon, ktorý rieši dôchodkový strop. Ten bol stanovený na 64 rokov, avšak ženy idú do dôchodku skôr za každé jedno vychované dieťa. Platná zmena však podľa poslankýň diskriminovala ženy narodené v rokoch 1957 až 1963, ktorým sa neodpočítavalo šesť mesiacov za výchovu dieťaťa. Zákonodarkyne preto predložili novelu zákona, ktorá to zmení. „Bude naplnený ústavný princíp a odpočíta sa im polrok za každé vychované dieťa. Druhou kategóriou sú ženy, ktoré budú mať mix odpočtu rokov plus kompenzáciu, treťou kategóriou sú ženy, ktoré sa spravodlivosti nedočkali a odišli do dôchodku bez toho, aby bol naplnený ústavný princíp a nebol im odpočítaný polrok za dieťa,“ priblížila v pléne poslankyňa Krištúfková.
V zákone bude jednoznačne uvedené, že poistenci, ktorí dovŕšili dôchodkový vek pred účinnosťou právnej normy, tak im zostáva dôchodkový vek nezmenený. Pozmeňujúci návrh k novele je postavený tak, aby zabránil aj nežiaducej retroaktivite. Stanoví sa tiež fiktívny dôchodkový vek, ktorý slúži na účely vymedzenia obdobia rozdielu dôchodkových vekov, aby sa mohli kompenzovať nespravodlivosti v prípade dotknutých poistencov a poisteniek.
Ženy, respektíve poistenci, ktorí dovŕšili fiktívny dôchodkový vek a ktorí si nárok na starobný dôchodok uplatnili najneskôr od 1. januára 2021, budú mať nárok na jednorazový doplatok k starobnému dôchodku. „Kompenzácia bude mať formu jednorazového doplatku k starobnému dôchodku alebo bude vo forme percentuálneho zvýšenia starobného dôchodku,“ vysvetlila Krištúfková.
Schválený pozmeňujúci návrh rieši aj poberateľov predčasného starobného dôchodku alebo poberateľov starobného dôchodku, ktorí nemali nárok na jednorazový doplatok k starobnému dôchodku. Rozdiel dôchodkových vekov bude takémuto poberateľovi zohľadnený znížením krátenia predčasného starobného dôchodku. Jednorazový doplatok k starobnému dôchodku sa ľuďom vyplatí z úradnej povinnosti, teda bez nutnosti podania žiadosti. „Vzhľadom na široký okruh dotknutých poistencov, o ktorých nárokoch bude potrebné rozhodnúť nad rámec bežnej činnosti Sociálnej poisťovne (SP), navrhujeme dvojročnú lehotu, v ktorej SP rozhodne o jednorazovom doplatku k starobnému dôchodku alebo o zvýšení sumy predčasného starobného dôchodku,“ priblížila Krištúfková.
V súvislosti so zavedením jednorazového doplatku k starobnému doplatku sa ustanoví, že nebude považovaný za príjem na účely určenia súm životného minima ani za príjem na účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu.
Prezidentka podpísala zákon o ekologickej poľnohospodárskej výrobe
Zákon o ekologickej poľnohospodárskej výrobe zavedie vstupné preverenie predpokladov u žiadateľa, ktorý chce začať vykonávať ekologickú poľnohospodársku výrobu, a to ešte pred jeho povinným zaregistrovaním v kontrolnom ústave. Právnu normu z dielne Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR v pondelok podpísala prezidentka SR Zuzana Čaputová.
„Návrh zákona ustanovuje orgány štátnej správy v oblasti ekologickej poľnohospodárskej výroby, určuje príslušný orgán pre ekologickú poľnohospodársku výrobu v Slovenskej republike podľa euronariadenia,“ priblížil v dôvodovej správe agrorezort.
Podľa MPRV SR návrh zákona súčasne upravuje povinnosti prevádzkovateľov ekologickej poľnohospodárskej výroby, povinnosti inšpekčných organizácií, ako aj označovanie produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby logom Európskej únie a grafickým znakom ekologickej poľnohospodárskej výroby, uvedeným v prílohe návrhu zákona.
MPRV SR vypracovalo návrh zákona v spolupráci s Ústredným kontrolným a skúšobným ústavom poľnohospodárskym (ÚKSÚP) v Bratislave na účely vykonania európskeho nariadenia z 30. mája 2018 o ekologickej poľnohospodárskej výrobe a označovaní produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby.
Výslovne sa má tiež ustanoviť, že register prevádzkovateľov a register inšpekčných organizácií sa zverejňujú na webovom sídle ÚKSÚP. Zaviesť sa má aj nová skutková podstata priestupku. Cieľom je postihovať porušenie povinnosti označiť produkty ekopoľnovýroby tzv. logom EÚ a tiež porušenie pravidiel pri označovaní aj dobrovoľným slovenským logom. Zvýšiť sa majú aj pokuty za priestupky.
Prezidentka podpísala novelu o regulácii v sieťových odvetviach
Miera kontroly hospodárenia teplárenských a vodárenských spoločností sa zvýši. Prezidentka SR Zuzana Čaputová podpísala novelu zákona o regulácii v sieťových odvetviach z dielne koaličných poslancov Petra Cmoreja (SaS) a Gábora Grendela (OĽANO).
Návrh reaguje na výsledky kontroly Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR, ktorá bola zameraná na kontrolu hospodárenia vodárenských spoločností z novembra 2019. V rámci nej boli podľa predkladateľov zistené závažné nedostatky.
„Najvyšší kontrolný úrad osobitne upozornil na zjavnú nevýhodnosť zmluvy o poskytovaní služieb uzavretej medzi jednou z najväčších vodárenských spoločností v SR – Bratislavská vodárenská spoločnosť – a jej dcérskou spoločnosťou Infra Services, ktorá spôsobuje odčerpávanie nemalého objemu finančných prostriedkov v prospech súkromného akcionára spoločnosti Infra Services, a to napriek pretrvávajúcemu investičnému dlhu na infraštruktúre Bratislavskej vodárenskej spoločnosti vo výške viac ako 574 miliónov eur,“ poznamenali poslanci.
Cieľom novely zákona je zabezpečenie vyššej miery kontroly hospodárenia teplárenských a vodárenských spoločností pri uzatváraní zmlúv o poskytovaní služieb na účely zabezpečovania regulovanej činnosti v tepelnej energetike a vo vodnom hospodárstve, ktoré sú uzatvárané mimo procesu verejného obstarávania. Zaviesť sa má povinnosť schválenia takejto zmluvy Úradom pre reguláciu sieťových odvetví v riadnom správnom konaní ako podmienky platnosti zmluvy.
Takéto zmluvy sa zadefinujú ako zmluvy povinne zverejňované v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Vzhľadom na výsledky kontroly sa má tiež zaviesť povinnosť dodatočnej kontroly zmlúv už uzavretých, a to mimo procesu verejného obstarávania, a sankcie v podobe ich zániku zo zákona, ak sa v konaní preukáže, že zmluva nezodpovedá podmienkam obvyklým v bežnom obchodnom styku.
Poslanci schválili aj pozmeňujúci návrh z výborov, podľa ktorého sa zúži okruh regulovaných subjektov pôsobiacich vo vodnom hospodárstve a tepelnej energetike, na ktoré sa bude vzťahovať povinnosť predkladať na schválenie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zmluvy o poskytovaní služieb, a to na regulované subjekty, ktoré sú súčasne obstarávateľmi podľa zákona o verejnom obstarávaní. Takéto osoby budú musieť predložiť zmluvu alebo jej zmenu na schválenie úradu, ak sa uzavrie s prepojenou osobou, s prepojeným podnikom, a ak pôjde o zmluvu, ktorou sa zabezpečuje vykonávanie regulovaných činností. Má sa tiež vymedziť okruh ustanovení obsiahnutých v takýchto zmluvách, pre dojednanie ktorých sa môže obsah zmluvy považovať za nezodpovedajúci podmienkam obvyklým v bežnom obchodnom styku.
Zmluvy o poskytovaní služieb, prostredníctvom ktorých sa zabezpečuje vykonávanie regulovanej činnosti v tepelnej energetike a vo vodnom hospodárstve, ktoré uzatvárajú povinné osoby, majú mať povahu takzvaných povinne zverejňovaných zmlúv, a to aj v prípade, ak pôjde o zmluvy uzavreté v bežnom obchodnom styku v rozsahu predmetu podnikania alebo činnosti zapísanej v obchodnom registri či v inej úradnej evidencii, kde sa doposiaľ zverejňovala len informácia o uzatvorení takejto zmluvy.
