Bratislava 5. februára (TASR) – Prezidentka SR Zuzana Čaputová podpíslala viaceré zákony.

Prezidentka odobrila zavedenie registra potravín pre potravinový semafor

Na Slovensku sa zriadi nový register potravín pre potravinový semafor, ktorý vedie Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR. Vyplýva to z novely zákona o potravinách, ktorú zákonodarcom predložil poslanec Národnej rady (NR) SR z hnutia Sme rodina Patrick Linhart a v piatok ju podpísala prezidentka SR Zuzana Čaputová.

Register potravín pre potravinový semafor bude informačným systémom, ktorý obsahuje informácie o potravine a prevádzkovateľovi. Registrácia bude dobrovoľná. Potraviny v registri majú podľa dôvodovej správy k návrhu zákona uľahčiť výber konečnému spotrebiteľovi a zjednodušiť pomoc štátu v podobe podpory a propagácie domácich a kvalitných surovín, ktoré z dlhodobého hľadiska napomôžu k zníženiu počtu obyvateľstva trpiaceho zdravotnými problémami, zapríčinenými nesprávnymi stravovacími návykmi. Registrujúcim orgánom, správcom a prevádzkovateľom registra potravín má byť ministerstvo, ktoré zverejní tento register na svojom webovom sídle.

Cieľom návrhu zákona je tiež doplnenie splnomocnenia na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu o podrobnostiach dobrovoľnej registrácie, kritériách a sprístupnenia údajov konečnému spotrebiteľovi.

Poslanci NR SR prijali aj pozmeňujúci návrh poslanca Jaroslava Karahutu (Sme rodina) a Linharta. Ten spresňuje, že potravinový semafor je jednoduchý, všeobecne zrozumiteľný a transparentný systém registrácie potravín, ktorý zohľadňuje požiadavky spotrebiteľov. Tiež definuje, že do registra potravín sa zapisujú údaje o cieľovej skupine spotrebiteľov, stupni a spôsobe spracovania potraviny, zložení potraviny, kvalite a politike kvality, produkčnom systéme a pôvode potraviny, aj o certifikačnom systéme a požiadavkách na bezpečnosť pri výrobe potraviny. Kritériá bude podrobnejšie špecifikovať vykonávací predpis ministerstva. Zároveň sa posúva účinnosť návrhu zákona na 1. januára 2022.

Linhart zároveň avizoval, že potravinový semafor by chcel neskôr rozšíriť na trhoviská, ktoré boli vyňaté, na školy, nemocnice a ďalšie zariadenia.

Prezidentka podpísala novelu zákona o verejných vodovodoch

Prezidentka SR Zuzana Čaputová podpísala novelu zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách z dielne koaličných poslancov. Vyplýva z nej, že sa má obmedziť prevod majetkovej účasti štátu, samosprávneho kraja alebo obce na prevádzke verejných vodovodov či kanalizácií. Zamedziť sa má jej prevodu do súkromných rúk, ostať by tak mala vo verejnom záujme.

Majetkovú účasť samosprávneho kraja alebo obce na podnikaní vlastníka verejného vodovodu, vlastníka verejnej kanalizácie, prevádzkovateľa verejného vodovodu a prevádzkovateľa verejnej kanalizácie bude možné previesť len na „právnickú osobu zriadenú podľa osobitného predpisu, na ktorej podnikaní sa majetkovou účasťou podieľajú iba obce alebo združenia obcí“, alebo na samosprávny kraj či obec v rámci územnej pôsobnosti právnickej osoby. Právnickou osobou sú v tomto prípade napríklad veľké vodárenské spoločnosti.

Upraví sa tiež oblasť exekučných konaní v tejto súvislosti. Nebudú im podliehať práve majetkové účasti obcí a samosprávnych krajov v právnických osobách „podieľajúcich sa na zabezpečovaní zásobovania vodou, odvádzaní odpadových vôd, nakladaní s komunálnym odpadom, výrobe tepla a rozvode tepla“.

Autori novely argumentovali zisteniami kontroly Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR zameranej na hospodárenie vodárenských spoločností z novembra 2019 a odporúčaním urýchlenej právnej úpravy v tejto oblasti. Právna úprava podľa ich slov vychádza z ústavou danej možnosti zákonom vymedziť majetok nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb spoločnosti, potravinovej bezpečnosti štátu, rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu, ktorý môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce, určených právnických osôb alebo určených fyzických osôb.

Účinnosť má novela nadobudnúť 15. marca 2021.

Prezidentka: Podpísala novelu, ktorá presúva rozhodovanie o vydržaní na súdy

Vykonávanie takzvaného inštitútu vydržania sa presúva z notárov na súdy. Vyplýva to z novely Civilného mimosporového poriadku, ktorú v piatok podpísala prezidentka SR Zuzana Čaputová.

Ministerstvo spravodlivosti zareagovalo na prípady, keď prostredníctvom inštitútu vydržania prichádzalo k špekulatívnym prevodom pozemkov, pričom skutoční majitelia týchto pozemkov o tom v niektorých prípadoch ani netušili.

Aby boli dotknuté osoby oboznámené o podanom návrhu na potvrdenie vydržania, zavádza sa povinnosť zverejniť túto informáciu. „Už nebude možné potvrdiť vydržanie vecného práva vydaním vyhlásenia o osvedčení vydržania bez publicity a v krátkom časovom horizonte,“ skonštatoval rezort spravodlivosti v dôvodovej správe. Účastník konania, ktorý má na liste vlastníctva zapísané vlastnícke právo, dostane do vlastných rúk vyzývacie uznesenie s návrhom na začatie konania.

Dôkazné bremeno v tomto konaní bude prevažne na strane navrhovateľa, ktorý má byť povinný preukázať, že splnil podmienky vydržania. Námietky voči vydržaniu budú môcť podávať nielen účastníci konania, ale aj ďalšie osoby a ich právni zástupcovia, ktorých vecné právo k nehnuteľnosti môže byť dotknuté. „Ak boli námietky podané odôvodnene, súd uznesením návrh na začatie konania o potvrdení vydržania zamietne,“ vysvetľuje rezort. V prípade, že by návrh na začatie konania nezamietol, vydá uznesenie o potvrdení vydržania.

Právoplatné uznesenie súdu o potvrdení vydržania by nemalo brániť tretím osobám, aby sa žalobou domáhali ochrany svojho vecného práva na príslušnom súde.

V súvislosti so zavedením konania o potvrdení vydržania sa zavedie nový súdny poplatok za podanie návrhu na jeho začatie vo výške 99,50 eura.

Podľa novej legislatívy bude môcť notár svoje spisy požičať na odôvodnenú písomnú žiadosť iným notárom a znalcom za stanovených podmienok a na písomnú žiadosť oprávneným orgánom, medzi nimi rezort spravodlivosti, orgány činné v trestnom konaní, orgány finančnej kontroly či súdy.

Účastníkom konania o potvrdení vydržania bude aj osoba, ktorá podala námietky v tejto časti konania. Účastníkom konania sa stáva až podaním námietok. Súdu sa tiež po novom umožní zamietnuť návrh na začatie konania o potvrdení vydržania len v prípade, ak sa námietky odmietli a sú dôvodné.

Návrh zákona bude účinný od 1. mája tohto roka.

Prezidentka podpísala zákon, upravuje rozdeľovanie príjmov z poplatkov za odpad

Príjmy z poplatkov za uloženie odpadu sa budú prerozdeľovať po novom. Zároveň sa vytvorí nová skupina obcí, ktorá získa príspevok z Environmentálneho fondu a použiť ho má na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenie bioodpadu z domácností. Upravuje to novela zákona o poplatkoch za uloženie odpadov, ktorou sa mení aj zákon o Environmentálnom fonde. Právnu úpravu v piatok podpísala prezidentka Zuzana Čaputová, TASR o tom informoval jej hovorca

Nová legislatíva súvisí so zberom bioodpadu, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára. Od nového roka majú obce, ktoré si uplatňovali výnimku na ekonomickú neúnosnosť nakladania s bioodpadom, zaviesť a zabezpečiť vykonávanie jeho triedeného zberu.

„Je žiaduce vytvoriť taký finančný mechanizmus na prerozdeľovanie príjmov z poplatkov za uloženie odpadov, aby mohli byť podporené aj tie obce, ktoré majú zavedené a zabezpečené vykonávanie triedeného zberu biologicky rozložiteľných kuchynských odpadov z domácností,“ odôvodnili predkladatelia v návrhu novely.

Finančnou podporou z envirofondu sa má podľa Ministerstva životného prostredia SR zlepšiť nakladenie s kuchynským odpadom a dosiahnuť ciele, ku ktorým sa SR zaviazala.

„Táto potreba vyplynula aj z finančne náročného obdobia v súvislosti s ochorením COVID-19, keďže z dôvodu vyhlásených opatrení Úradu verejného zdravotníctva SR sa zvýšilo množstvo vyprodukovaného komunálneho odpadu, najmä zmesového odpadu v obciach,“ vysvetlil envirorezort.

Novou legislatívou sa zároveň rozšíria podmienky, za ktorých vzniká obci nárok na získanie príspevku. Po novom musí byť splnená podmienka, že obci nebola v posledných troch rokoch uložená sankcia za porušenie vybraných povinností ustanovených zákonom o odpadoch, ani za porušenie zákona o poplatkoch za uloženie odpadov. Environmentálny fond bude mať tiež povinnosť písomne oboznámiť obec o vybavení jej žiadosti o poskytnutie príspevku do 31. októbra.

Nová právna úprava má byť účinná od 15. marca tohto roka.