Hubina 25. decembra (TASR) – Dve nádoby z medeného plechu, ktoré majú upravený lesklý povrch, pravdepodobne zlátený červeným zlatom s veľkým obsahom medi a tepanou výzdobou, objavil hubár nad obcou Hubina v okrese Piešťany. Informoval o tom Krajský pamiatkový úrad (KPÚ) v Trnave na webovej stránke.

Nálezca odovzdal nádoby pamiatkarom, ktorí miesto obhliadli aj s detektorom kovov, no ďalšie predmety už nájdené neboli. „Vyššia nádoba predstavuje kalich s krátkou zvonovitou nohou zdobenou tepaným vlysom prekrývajúcich sa oblúkov doplnený o rastlinný ornament pozostávajúci z piatich kvetov striedajúcich sa s piatimi jednoduchými štylizovanými listami,“ uviedol archeológ Peter Grznár.

Druhá, menšia nádoba, je rozlomená na dve časti, ktorých spojením vznikne miska na nohe. Jej plášť zdobia striedajúce sa ryté, väčšie a menšie ornamenty v tvare mandorly. Povrch oboch nádob je husto posiaty drobnými tepanými krúžkami. Je pravdepodobné, že nádoby sa využívali v kresťanskej liturgii ako kalich a cibórium na krv a telo Kristovo.

„S nádobami sa spája viacero záhad. Pokiaľ ide o tvaroslovie a ornamentiku v stredoeurópskom priestore sa s historickými liturgickými nádobami tohto typu nestretávame. Nezvyčajný je aj použitý materiál – medený plech. Liturgické nádoby bývali v našom prostredí najčastejšie zhotovené zo striebra upraveného zlátením,“ informujú pamiatkari.

Otázku pôvodu čiastočne osvetľuje nápis Albania aj s číslom a iniciálami z vnútornej strany nohy kalicha. Ide pravdepodobne o inventárne číslo múzea, či ešte pravdepodobnejšie, označenie cirkevného majetku.

„Balkánsky pôvod by potvrdzovala nezvyklá výzdoba i použitie tepania pripomínajúceho orientálne, moslimskou kultúrou ovplyvnené, vzory. Ako sa ale predmety dostali až do lesa nad Hubinou? Liturgické predmety sa napríklad mohli dostať do nepovolaných rúk, či už zlodejov, alebo rabujúcich vojenských jednotiek. Tí ich mohli v lese stratiť či uschovať si ich, no po svoj lup sa už nevrátili,“ predpokladajú pamiatkari.