Po včerajšej tlačovej konferencii musel už aj ten posledný hlupák pochopiť, že nám vládne nebezpečný despota, ktorého nikto nevie zastaviť. Celý týždeň, deň čo deň zasadala vláda len preto, aby Igor Matovič zlomil odpor koaličných partnerov nesúhlasiacich s celoplošným testovaním. Sedem dní nevládli, sedem dní sa nezaoberali ničím iným. Ešte pred niekoľkými dňami to vyzeralo, že premiér tento boj nemôže vyhrať. Preto v tejto súvislosti pôsobí tragikomicky, že vo štvrtok sa Richard Sulík postavil razantne pred kamery, aby na tlačovej konferencii oznámil, že SaS nebude súhlasiť s Matovičovým plánom, ale včera podvečer poslušne zdvihol ruku aj s ministrom školstva Gröhlingom a ministrom zahraničných vecí Korčokom. Jediná, ktorá sa postavila proti, bola prekvapujúco vicepremiérka Veronika Remišová. Tá síce povedala, že strana Za ľudí má iný názor, ale faktom je, že jej ministerka Kolíková sa na hlasovaní nezúčastnila, pretože podporuje plán Igora Matoviča. Nastala absurdná situácia: koaliční partneri Matovičovi ustúpili bez toho, aby za to niečo dostali. Nečudo, že veľa ľudí už začína špekulovať, čo na nich Matovič má, keď ho tak poslúchajú.Nemusíme však konšpirovať. To, čo drží túto koalíciu pokope, nie je ani strach z Fica, ani záväzok vyšetriť korupčné zločiny. Ten tmel sa volá Plán obnovy Európskej únie. Celková suma 7,5 miliárd eur z fondov EÚ pre Slovensko je príliš veľká vidina lupu, aby si ho ktokoľvek z nich nechal ujsť, a tak si podaktorí ochotne dajú aj po hlavách skákať. Koaliční partneri sú si vedomí, že nikdy v živote sa k takejto sume nedostanú, preto sú ochotní zniesť čokoľvek. Ale štát ich vyčíňanie nemusí vydržať.Keď si Igor Matovič preberal 21. marca minulého roka od prezidentky republiky menovací dekrét predsedu vlády, povedal jej okrem iného toto: „Spoločne sa zaväzujeme vám, pani prezidentka, a rovnako všetkým občanom SR, že budeme vládnuť otvorene a budeme ľuďom vždy hovoriť úplnú pravdu. Budeme vláda, ktorá bude ľuďom načúvať, vláda, ktorá bude vládnuť s ľuďmi a pre ľudí.“ Nemusím obzvlášť pripomínať, že to nebol ani prvý, ani posledný sľub, ktorý Igor Matovič porušil. Tento človek totiž vládne predovšetkým prostredníctvom klamstiev, zavádzania, manipulácií a podvodov. Hoci sa v súčasnosti robí 500 000 testov týždenne, podľa premiéra sa musí testovať ešte viac, aby sme vraj získali neskreslený prehľad o epidemickej situácii. Je to úplné nepochopenie pravidiel štatistiky, je to niečo podobné akoby niekto prikázal, že musíme robiť volebné prieskumy na vzorke 3 a pol milióna obyvateľov. Čo je teda príčinou zdanlivo iracionálneho posadnutia premiéra celoplošným testovaním? Dve veci. Tá prvá je biznis za 200 miliónov eur s antigénovými testami. Tá druhá je zahladenie stôp po dvoch tisíckach mŕtvych, za ktorých nesie priamu trestnoprávnu zodpovednosť Igor Matovič tým, že najprv celé mesiace nič nerobil, a potom, keď už očividne priháralo, uvoľnil opatrenia na sviatky z obavy pred nepokojmi. Obavy z protestov sú ďalší veľmi významný faktor pri rozhodovaní Matovičovho kabinetu. Otvorene to priznal aj minister zdravotníctva Krajčí na štvrtkovej tlačovej konferencii, keď v súvislosti s predĺžením núdzového stavu doslova povedal: „Vláda prijala opatrenia, aké prijala, bála sa vzbury, bála sa protestov…“ Obavy z využitia testovania na zbieranie podpisov za predčasné voľby mohli stáť aj za rozhodnutím rozložiť proces z víkendu na celý týždeň. A tak, hoci čísla klesajú, lebo lockdown v rozpore s tým, čo tvrdil premiér, predsa len zaberá, napokon (ako upozorňujú dátoví analytici) môžu opäť stúpať nie preto, lebo sa testuje málo, ale preto, lebo sa testuje príliš veľa, a to prispieva k zvýšeniu mobility.Okrem toho, prioritou vlády mal byť nákup vakcín, nie celoplošné testovanie. Spor stúpencov a odporcov očkovania je v tejto chvíli úplne zbytočný, je to ako propagovať diaľnicu do Košíc, ktorá mala byť dostavaná už v roku 2010. Premiér klamal, keď tvrdil, že testujeme, lebo vakcíny sa nedajú kúpiť. Kým my čakáme, Nemci, Francúzi, Dáni a iní nakupujú. Takže premiér a minister zdravotníctva zavádzajú, keď tvrdia, že vakcín je málo, pravdou je, že my nevyužívame ani svoj podiel a sústreďujeme sa na testovanie, ktoré v takomto meradle nerobí nijaký štát na svete. Je len na vás, či veríte, že Igor Matovič je neuznaný génius alebo šialenec.To, aký je rozdiel medzi despotickým klaunom a štátnikom, mi pripomenulo jednu smrtiacu katastrofu z minulého storočia, ktorá vošla do dejín ako Veľký londýnsky smog. Od 5. do 9. decembra 1952 zahalil Londýn extrémne hustý smog, v dôsledku čoho bola prerušená verejná doprava, lodná doprava i lety, nechodili dokonca ani sanitky, ľudia sa dusili, nepomáhali ani rúška. Ťažko si to dokážeme predstaviť, mnohí si pripadali ako slepí, umierali priamo na uliciach. Bilancia bola nesmierne tragická. Bezprostredne zomrelo vyše 4 000 ľudí, na následky smogu až 12 000 ľudí a desaťtisíce ochoreli na pľúcne choroby. Tieto udalosti boli hybnou silou zmien v medzinárodnej ochrane ovzdušia. Teraz chcem však poukázať na postoj vtedajšieho britského premiéra Winstona Churchilla. Tento štátnik vystúpil v rozhlase s povzbudzujúcim príhovorom a ubezpečením ľudí o ich ochrane: „Tam, kde je hrdinstvo, je aj nádej. Ja ako predseda vlády môžem vaše utrpenie zmierniť,“ vľúdne sa prihovoril národu, ktorý pochovával svojich mŕtvych. Porovnajte to s komunikáciou Igora Matoviča, ktorý ľuďom nadáva a zdravotníkom sa vyhráža, že budú „potiť krv“…Je úplne zjavné, že Matovič rozhoduje úplne sám, v rozpore so všetkými ústavnými a demokratickými pravidlami. Ústredný krízový štáb nezasadal od 8. decembra – teda od okamihu, kedy odmietol Matovičov plán celoplošného testovania a autokratický premiér si jednoducho povedal, že orgán, ktorý mu nejde po ruke, nepotrebuje. Pýtam sa, koľko dôkazov a varovaní kompetentní ešte potrebujú na to, aby pochopili, že s Matovičom sa nedá dohodnúť, že ho treba zastaviť? Sulíkovo vyjadrenie, že verí, že premiér sa odteraz začne správať zodpovedne a nebude vyvolávať konflikty, znie ako blúznenie pod vplyvom narkotík. Rovnako včerajšie vyhlásenie Zuzany Čaputovej, že jadrom problému je zlá komunikácia, je zjavné nepochopenie problému. Pani prezidentka si pomýlila svoju úlohu s kazateľom alebo terapeutom. Ona si stále myslí, že jej úlohou je upokojovať. Ale to sú len iracionálne, ničím nepodložené očakávania jej priaznivcov, ktorí si do nej premietli predstavu o svojej princeznej. My však žijeme v republike, nie v monarchii, a v tomto zriadení je ústavnou povinnosťou hlavy štátu (podľa čl. 101, ods. 1 Ústavy SR) svojím rozhodovaním zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov. Nepostrehla pani prezidentka, že tento proces je ohrozený? Niekoľko týždňov mlčala, nereagovala na výzvy občanov, aby sa ozvala a zakročila, a napokon vystúpi s nemastným – neslaným „vnímaním“ situácie a pokrčí plecami, že na viac nemá kompetencie? Kto jej toto poradil? Uvedomuje si vôbec, že sa dobrovoľne vzdáva vplyvu na ďalšie dianie?Zuzana Čaputová vystupovala v prezidentskej kampani proti posilňovaniu právomocí prezidenta SR. Tvrdila, že má kompetencií dostatok. „Mnohé z nich sa ukazujú slabé, ale nie sú, ako sa ukázalo v krízových situáciách… Prezident je aj reprezentantom istých hodnôt… Poukazovaním na riešenia môže urobiť kus práce,“ tvrdila v jednej predvolebnej diskusii 18. augusta 2018. Ja s ňou síce nesúhlasím a dlhodobo zastávam postoj, že právomoci prezidenta republiky nezodpovedajú legitimite priamej voľby, ale musím konštatovať, že prezidentka Čaputová nevyužíva ani to, čo jej umožňuje súčasná ústava. Chcem upozorniť, že veľkí prezidenti od Masaryka až po Havla problémy neupokojovali, ale riešili. Ak to prezidentka robiť nevie, mala by rýchlo vymeniť poradcov, lebo vyhovárať sa na nedostatok kompetencií je v krízovej situácii absolútne nevhodné. Neviem, či si Zuzana Čaputová uvedomuje, že v doterajšom spore s premiérom prehráva na celej čiare. Nedokázala s ním uhrať doteraz žiadnu partiu. Vyhováranie sa na to, že mu poslala tri esemesky, na ktoré neodpovedal, je mimoriadne nedôstojné. Vari jej treba pripomínať, že existujú aj iné spôsoby, ako pozvať premiéra na stretnutie do paláca? Má na to v kancelárii desiatky ľudí. Ľudí nezaujíma rozsah jej kompetencií, ale to, za čo berie 14-tisícový plat. Obrovská popularita sa dá premrhať na budovanie osobného imidžu alebo využiť na budovanie štátu. Ak si však Zuzana Čaputová zvolí prvú možnosť, potom súčasnú krízu dejiny nebudú hodnotiť len ako zlyhanie vlády, ale aj ako zlyhanie prezidentky.
Zdroj: FB Eduard Chmelár
