Potraviny na Slovensku patria k najdrahším v rámci krajín V4. Celkovo sú tovary v Českej republike, Maďarsku aj Poľsku v priemere až o 14 % lacnejšie ako u nás. V Českej republike sú ceny potravín lacnejšie v priemere o 16 %, v Maďarsku takmer o 20 % nižšie ako v SR. V Poľsku sú lacnejšie až o viac ako 30 %. Cenový rozdiel však v tomto prípade spočíva najmä v kvalite, čo je teda príčina nízkej cenovej hladiny potravín v Poľsku. Veľa Slovákov chodí za nákupmi do Rakúska, kde sú ceny vyššie o takmer 40 %, avšak kvalita je tiež vyššia. Rakúsko bolo v prípade potravín podľa Európskeho štatistického úradu Eurostat za minulý rok treťou najdrahšou krajinou v porovnaní s priemerom EÚ.
Ceny potravín boli v minulom aj začiatkom tohto roka jedným z hlavných ťahúňov inflácie nielen na Slovensku, ale aj vo väčšine krajín únie. „V Európskej únii má najnižšie ceny Bulharsko, naopak, najdrahšie sa žije v Dánsku. V Bulharsku sú ceny ani nie polovičné než je priemer EÚ, v Dánsku sú o 41 % vyššie. Slovensko je na úrovni 65 %, to znamená, že ceny máme celkovo o 35 % nižšie než priemer celej únie. Ak porovnávame krajiny v rámci Európy, tak v prípade potravín a nealkoholických nápojov bolo v roku 2020 najdrahšie Švajčiarsko. Alkohol a cigarety sú najdrahšie v Írsku. Práve táto krajina bola za vlaňajšok jednou z najdrahších aj v prípade cien oblečenia, nábytku či doplnkov do domácnosti, dopravy a rekreácie, kultúry a v cenách v reštauráciách a hoteloch,“ povedala Lenka Buchláková, ekonomická analytička FinGO.sk.
Najdrahším členským štátom EÚ v prípade menovaných položiek je Dánsko. Najvyššie náklady na komunikáciu (poštové a telekomunikačné služby) majú v Grécku, Švédi majú najvyššie ceny oblečenia a obuvi, v Luxembursku je najdrahšie bývanie.
„Slovensko je aktuálne ôsmou najlacnejšou krajinou v rámci EÚ, no ešte v roku 2000 sme boli za Rumunmi a Bulharmi tretí. Ak sa pozrieme na jednotlivé segmenty spotrebného koša, tak najviac sme poskočili v tabuľke v prípade oblečenia a obuvi. Treba však povedať, že Eurostat robil toto porovnanie k celkovému priemeru EÚ, a v tomto prípade je spotrebiteľský kôš drahší a aj jednotlivé segmenty v ňom. V rámci 27 krajín EÚ sme v prípade oblečenia a obuvi na 15-stom mieste, sme tesne nad priemerom EÚ, pritom v roku 2003 sme boli ešte na štvrtom mieste. Ceny boli o takmer 16 % nižšie ako priemer EÚ. Je to spôsobené zrejme tým, že v ostatných krajinách viac zlacňovala práve táto položka spotrebného koša ako u nás,“ doplnila Buchláková. Aj napriek nižšej DPH na vybrané druhy potravín dávame na jedlo až pätinu z rodinného rozpočtu. Priemerná štvorčlenná rodina s dvoma nezaopatrenými deťmi do 14 rokov minie aktuálne mesačne viac ako 330 eur na potraviny a nealkoholické nápoje.
Najvyššie ceny oblečenia a obuvi majú v porovnaní s priemerom EÚ Dáni. Mierne citeľný nárast za ostatných 17 rokov bol v prípade Slovenska aj v segmente rekreácia a kultúra. Máme vyššie daňové zaťaženie ako ostatné krajiny, mnohé práve DPH na tento segment v posledných rokoch znižovali. Na druhej strane v prípade poštových a telekomunikačných služieb ceny klesali. Výraznejšie draželi aj potraviny, čo je zrejme spôsobené takisto ako v prípade oblečenia a obuvi, že v ostatných krajinách ich ceny išli nižšie ako u nás.
