Košice: Akademický maliar Štefan Roskoványi, génius farieb a hrdý košický lokálpatriot by v nedeľu 4. 12. oslávil svoje 76 narodeniny. Žiaľ, v novembri uplynulo 20 rokov od jeho tragického odchodu a tak mu zablahoželať môžeme len tam hore, do krásneho, výtvarnického neba, kde je so svojou celoživotnou láskou, manželkou Aňuškou a svojimi blízkymi.

Maľoval od detstva

Štefan Roskoványi nemal ľahký život, už ako desaťročný sa stal sirotou a vyrastal u príbuzných v centre mesta pri Dome umenia. Od pätnástich rokov bol v detskom domove. Vyučil sa za opravára chladničiek, ale túto prácu robiť nechcel, už od detstva rád a veľa kreslil. Maľovanie bolo jeho celoživotnou vášňou. Po maturite na maďarskom gymnáziu, keď pracoval ako fotograf, drevorubač, v záhradníctve, či na lekárskej fakulte, vždy popri práci maľoval. V roku 1971 si splnil sen a začal študovať na VŠVU v Bratislave na oddelení portrétovej maľby u profesora Ladislava Čemického a na oddelení krajinkárskej maľby a figurálnej kompozície u profesora Jána Želibského. V rokoch 1976 – 1984 vyučoval na košickej Škole umeleckého priemyslu. Od roku 1984 pôsobil ako samostatný umelec. Stal sa laureátom výtvarnej Ceny Martina Benku za rok 1986.

Jeho nástup bol prudký, spontánny s vyhraneným maliarskym prejavom

Od roku 1977 sa okrem autorských výstav pravidelne zúčastňoval na kolektívnych regionálnych a svetových výstavných podujatiach doma a v zahraničí – na Kube, v Maďarsku, Nemecku, Taliansku, Francúzsku… Jeho nástup do výtvarného sveta bol prudký, spontánny, s vyhraneným maliarskym prejavom. Venoval sa krajinárstvu, žánrovým figurálnym výjavom i abstraktnej tvorbe typickej svojimi červeno – čiernymi kombináciami farieb.

Ako si na svojho apuška spomínajú jeho dcéry Katka a Zuzka?

Milý apuško, ďakujeme Ti za každý deň, ktorý si tu na Zemi s nami prežil. Ďakujeme za každé Tvoje povzbudenie, ktoré nás posunulo ďalej. Ďakujeme za Tvoje pohladenia po vláskoch. Za objatia…bol si pre nás ako Bud Spencer. Žiješ v srdciach svojich rovnako nezbedných dcér. Žiješ vo svojich obrazoch, ktoré hladia dušu a prinášajú radosť. Žiješ v spomienkach tých, ktorí na Teba nedokázali zabudnúť. Ako si raz povedal: “Tragédii už bolo dosť. Neplačme! Radšej sa smejme! Život je len bláznivý karneval, ktorého účastníci sa tvária, akoby čas skladania masiek nikdy nemal prísť.” Ľúbime Ťa, Katka a Zuzka

Zdroj: archív rodiny Š. R., NN