SVINICA – Jeseň je v plnom prúde, no stále sa nájdu aj pekné dni. Preto každý, kto môže, rozmýšľa, kam vybehnúť cez víkend. Jedným z miest, ktoré stoja za úvahu je obec Svinica neďaleko Košíc.
Podobne ako mnoho ďalších obcí aj miest sa môže pochváliť bohatou históriou. Má však jednu výhodu – hmatateľným dôkazom je stredoveký kostolík. Jeho história siaha až do 12. storočia. Ak si ho chcete pozrieť aj zvnútra, stačí si na fare, ktorá je pri schodoch ku kostolu vypýtať kľúče. Zároveň vám farár poskytne aj odborný výklad. Okrem neho je zaujímavosťou aj drevená zvonica zo začiatku 20. storočia, či niekoľko pôvodných domov. Kedysi tu stál aj kaštieľ , ktorý po II. svetovej vojne zbúrali a na neďalekom kopci hrad.
Románsko gotický kostol už neslúži účelu
Jeho vznik sa datuje do polovice XII. storočia, kedy bola vybudovaná románska časť stavby – loď s pôvodnou polkruhovou svätyňou. Neskôr bol prestavaný a zväčšený, loď bola predlžená a veža nadstavaná o tri poschodia a upravená na obranné účely. Podobne ako kamenný múr okolo kostola, vďaka ktorému vznikla malá pevnosť. V l6. storočí pribudla na severozápadnej strane kaplnka alebo sakristia. V obecnej kronike sa nachádza záznam odvolávajúci sa na ústne tradované podanie o tom, že veža bola kedysi vyššia, no jej horná časť sa zrútila. Z jej kameňa údajne vybudovali kamenný múr okolo kostola. Ku kostolu vraj kedysi viedla krížová cesta a pod kostol do podzemnej krypty, kde boli pochovaní pôvodní zemepáni obce, viedlo 10 schodov.
V kostolnej veži bol pôvodne umiestnený zvon zo 17. storočia, ktorý bol vo zvonovine údajne zlatený. Počas opravy kostola v roku 1913 bol pretavený v Gönci, kde boli z neho odliate 2 nové zvony. Menší bol zrekvirovaný počas I. svetovej vojny na vojenské účely. Zvony boli umiestnené vo zvonici vo farskej záhrade a po výstavbe nového kostola do jeho veže.
Pôvodne bol údajne vymaľovaný celý interiér, no maľby boli pretreté bielym náterom v období reformácie. Pri oprave kostola a výskume vykonanom v roku 1913 bola odkrytá reštaurovaná východná stena. Maľby pochádzajúce zo l4. storočia boli naposledy reštaurované v rokoch 1992/3. Fragmenty boli súčasťou komplexnej figurálnej kompozície s námetom Posledného súdu.
Keďže po oprave kostola, výskume a odkrytí nástenných malieb v roku 1913 prišlo obdobie s dvomi svetovými vojnami, kostol za 40 rokov opravovaný nebol. V polovici20. storočia bol v takom zlom stavebno-technickom stave, že sa stal životu nebezpečným, preto bolo jeho užívanie zakázané. Od toho času náboženským účelom neslúži, aj keď neskôr v rokoch 1970 – 1976 bol komplexne obnovený. V súčasnosti je tu umiestnená výstavná expozícia dejín Svinice, dokumentácia z obnovy kostola a archeologického výskumu Na hore. V rámci kultúrnych podujatí sa v ňom každoročne v septembri, už takmer 20 rokov konajú Dní európskeho kultúrneho dedičstva. V rámci nich sa konajú koncerty, prehliadky chrámových zborov, spevokolov a skupín, výstavy, prednášky doplnené duchovným slovom kňazov miestnych cirkví.
Hrad opradený záhadami
Oveľa menej známejšou a viditeľnejšou pamiatkou sú zvyšky stredovekého hradu na kopci Várhegy juhovýchodne od obce. Jeho vznik a zánik možno súvisí aj so zvyškami feudálneho sidla pri románsko – gotickom kostole. Pôvodne sa tam rozprestierala aj obec.
Hrad strážil vstup do Olšavskej doliny cez Dargovský priesmyk. Opevnený areál hradu mal oválny pôdorys s rozmermi 50 x 28 m. Pod jeho múrmi bola vyhĺbená 4-5 m hlboká priekopa. Prístupová cesta do hradu, široká 4-5 m, viedla miernejšou severnou stranou, mostom cez priekopu k 5 m širokej bráne osadenej z východu. Obranná okrúhla veža bola situovaná do severného nádvoria, v južnej časti sú pozostatky muriva po palácovej stavbe o rozmeroch 12 x 8 m. Hrad zanikol niekedy v 14.- 15. storočí. Záhada spočíva v tom, že sa prakticky nič nevie o jeho majiteľoch, ani o tom, kto dal hrad postaviť. Stopy možno hľadať v prvej písomnej zmienka o obci z roku 1276. Je ňou povolenie, vydané kráľom Ladislavom, ktoré umožňuje Ethuruhovi, synovi Juraja, ponechať časť jeho majetkov svojej žene a dcére. V roku 1293 pripadla väčšina majetkov po Ethuruhovi Petrovi, zvanému Petheuch. Možno jedni či druhí spomínaní Abovci stoja za vznikom hradu.
Najviditeľnejším pozostatkom je priekopa, ktorá na niektorých miestach dosahuje 5 – metrovú hĺbku a zhruba rovnakú výšku. Na plošine, kde kedysi stáli palác a veža na prvý pohľad nevidno žiadne zvyšky múrov. Hradby však mali hrúbku jeden meter a v súčasnosti sú pochované pod nánosmi zeminy. Svedčia o tom aj amatérske „sondy“ hľadačov pokladov. Do hradu sa zrejme vchádzalo od západu, vchod strážila spomínaná veža.
Ako sa dostať k hradu? V smere od Košíc stačí odbočiť z hlavnej cesty na prvú odbočku doprava, no po nej ísť stále rovno. Na konci obce je už asfaltka rozbitá až po les v dĺžke asi jeden kilometer. Kto aj napriek tomu potrápi auto, tak zistí, že na začiatku lesa je cesta kvalitnejšia. No vzápätí nasleduje značka zákaz vjazdu. Nevadí, lebo stačí pokračovať stále pešo po asfaltke. Hoci cesta na hrad nie je vyznačená, nie je problém ho nájsť. Od spomínanej značky stačí prejsť „esíčko“ zákrut, potom nasleduje rovný úsek a na jeho konci odbočiť vľavo do lesa. Potom už stačí ísť doslova rovno za nosom a po krátkom stúpaní už vidno valy obkolesujúce niekdajší hrad. V smere na západ a sčasti sever je vďaka popadaným a spíleným stromom dobrý výhľad na obec Svinica a okolie.
Foto: Obec Svinica, Boris Macko
