Košice: Univerzitná nemocnica Louisa Pasteura Košice vyčlenila v rámci I. psychiatrickej kliniky na Triede SNP 20 percent svojich kapacít pre psychiatrických pacientov vo veku od 16 do 18 rokov. Informovala o tom vo štvrtok hovorkyňa nemocnice Monika Krišková.
Obmedzia kontakt detských a dospelých pacientov
„Celkovo sme pre tínedžerov vyčlenili 14 lôžok na našej klinike. Doposiaľ v druhom najväčšom meste na Slovensku nebola pre mladých špecificky vyčlenená žiadna lôžková kapacita. Menšími stavebnými a prevádzkovými úpravami na klinike vieme zabezpečiť, aby bolo možné obmedziť kontakt detských pacientov s dospelými hospitalizovanými pacientmi,“ priblížil prednosta I. psychiatrickej kliniky UNLP Jozef Dragašek.
Mladého pacienta, ktorý bude musieť byť hospitalizovaný na reprofilizovanom lôžku, vyšetrí detský psychiater, stanoví diagnózu a vypracuje preňho individuálny liečebný plán. Následne mu na klinike poskytnú zdravotnú starostlivosť v súlade so štandardnými postupmi pre danú vekovú kategóriu. „Vyčleniť lôžka nebolo jednoduché, pretože kapacity našej kliniky sú naplno vyťažené dospelými pacientmi. Situácia sa za uplynulé dva roky vplyvom pandémie, izolácie a teraz aj novými okolnosťami na Ukrajine natoľko zhoršila, že počty psychiatrických pacientov, vyžadujúcich starostlivosť nášho odboru, neustále rastú,“ skonštatoval Dragašek. Situáciu podľa nemocnice naďalej sťažuje, že II. psychiatrická klinika UNLP na Rastislavovej ulici slúži psychiatrickým pacientom s ochorením COVID-19 v rámci širšej regionálnej pôsobnosti.
UNLP informovala, že tak zároveň naplnila rozhodnutie ministra zdravotníctva, ktorý reprofilizáciu lôžok nariadil krátko pred Veľkou nocou. Detská psychiatrička nemocnice a hlavná odborníčka rezortu zdravotníctva Terézia Rosenbergerová tento krok ocenila. „Kým pred pandémiou sme denne prijali na detskej psychiatrickej ambulancii 30 – 35 pacientov, uplynulý rok stúpol tento počet na 50 denne,“ uviedla.
Samovražedných sklonov, či samovrážd u detí pribúda
Odborníci pritom upozorňujú aj na zvyšujúci sa počet tzv. suicidálnych sklonov u detí či dokonca dokonaných samovrážd u mladistvých. „Je to obrovská tragédia, keď zomrie dieťa, preto je veľmi dôležité, aby sme prípadné problémy detí a mladistvých nepodceňovali a riešili ich,“ pripomenula Rosenbergerová. S pokusmi o samovraždu sa stretáva takmer denne. „Častejšie ide „iba“ o pokusy, ale aj tie majú veľkú výpovednú hodnotu. Zarážajúce je nielen to, že deti nechcú žiť, ale aj to, že veková kategória je čoraz nižšia, často majú 11 – 12 rokov, čiže ešte nemajú povedomie o nezvratnosti smrti. Žiaľ, stretávame sa častejšie než predtým aj so zlým koncom,“ konštatovala.
Rodič by si mal všímať varovné signály. Každá zmena správania sa dieťaťa by ho mala priviesť k tomu, aby začal premýšľať, čo sa stalo, čo je potrebné zmeniť a nebáť sa vyhľadať aj odbornú pomoc psychológov či psychiatrov. „Keď dieťa odmieta ísť vonku, keď odmieta komunikovať s rodičom, stretávať sa s rovesníkmi, keď sa prestane stravovať, keď trávi priveľa času s mobilom v ruke, ak má poruchy spánku, časté zmeny nálady. U každého dieťaťa to môže byť iné, rozdielne sú aj podmienky a situácia v rodine,“ uviedla psychiatrička.
Zdroj: TASR, ilustračné foto: UNLP, NN
