Ďakujem všetkým za otázky ohľadne môjho vylúčenia z klubu OĽANO – či ho považujem za správne, očakávané, …
Nie, nepovažujem rozhodnutie klubu za správne, ani očakávané. Som šokovaný už z toho, že vládne hnutie „nezávislých osobností“ k liberálom tolerantného premiéra E. Hegera pristúpilo k takémuto zásadnému kroku tak úbohou formou, že v nedeľu mi viacerí známi preposlali články z médií, kde informovali o mojom vylúčení. Až po niekoľkých hodinách bolo zaslané vyrozumenie aj mne do mailu. Za dno štábnej kultúry som považoval, že klub mi od môjho suspendovania 4. 2. v mojej neprítomnosti nebol schopný po opakovaných urgenciách oficiálne oznámiť ani dôvody, ani trvanie a podmienky návratu do klubu. A tak z pôvodne medializovaného vylúčenia na tri mesiace sa stalo vylúčenie „na tri schôdze“, ktorých bolo v skutočnosti k včerajšku až dvanásť! Rovnako v mojej neprítomnosti – bez vypočutia obžaloby a možnosti obhajoby – prebehlo aj moje definitívne vylúčenie. A to napriek tomu, že som bol prítomný na schôdzi, ktorá prebiehala od piatku rána a bolo dosť času ma pozvať. V deň rokovania klubu som nič nevedel, hoci sme sa v parlamente s predsedom Šipošom aj stretli. Je smutné, že hnutie OĽANO tak prevzalo praktiky strany SaS, ktorá presne pred 10 rokmi zo svojho klubu vylúčila poslanca Igora Matoviča, ktorý o rokovaní aspoň vedel a na verdikt čakal za dverami. Nebol vylúčený za hlasovanie s opozičným Smerom? (Proti rozdávaniu slovenského občianstva Maďarom?). Po mesiacoch môjho ustupovania v snahe upokojiť situáciu je včerajší postup klubu, navyše v nedeľu, ktorú verejne obhajujem ako deň pracovného pokoja pre všetkých, neférový. K absurdnému obsahu, ktorý má potenciál pre žalobu, sa vyjadrím adekvátne, komplexne a vecne len čo to bude možné. Ďakujem za pochopenie.
