Na Slovensku je vyše 260-tisíc dôchodcov, ktorí sa prepadli do tzv. závažnej materiálne deprivácie. Podľa aktuálnych údajov Štatistického úradu SR majú predovšetkým nedoplatky spojené s nájomným, úhradou za energie alebo splácaním nákupov na splátky a iných pôžičiek a nevedia čeliť neočakávaným finančným výdavkom. Tieto domácnosti dôchodcov si nemôžu dovoliť ísť raz za rok na jeden týždeň dovolenky mimo domu, jesť jedlo s mäsom, kuraťom či rybou každý druhý deň a nemajú telefón či televízor.
Podľa údajov Sociálnej poisťovne sa ku koncu februára tohto roka pohybovala priemerná výška starobného dôchodku na úrovni 499 eur. Suma minimálneho dôchodku sa v tomto roku pohybuje na úrovni 334 eur. „V tomto roku poberá minimálny dôchodok zhruba 213-tisíc slovenských dôchodcov. Za ostatné roky ich počet narastal. Nakoľko priemerná mzda v krajine rastie rýchlejšie ako životné minimum, podiel dôchodcov poberajúcich minimálny dôchodok sa bude aj v ďalších rokoch neustále zvyšovať,“ povedala Lenka Buchláková, ekonomická analytička FinGO.sk
Ročné spotrebné výdavky domácnosti slovenských dôchodcov sú na úrovni 4184 eur. Dôchodcovia minú ročne na bývanie 1053 eur, čo je najviac zo všetkých sledovaných skupín obyvateľstva. Na potraviny a nealkoholické nápoje dávajú ročne takmer 1200 eur, jednou z ďalších najviac nákladných položiek je doprava, ktorá zhltne 280 eur ročne. Zo všetkých sledovaných skupín obyvateľstva majú aj jedny z najvyšších výdavkov na lieky, a to na úrovni takmer 230 eur.
Na Slovensku je aktuálne zhruba 12 percent rodín pod hranicou príjmovej chudoby, čo predstavuje 640- tisíc ľudí. V dôsledku pandémie sa môže v tejto kategórii ocitnúť ďalších 20 až 50-tisíc ľudí. V našom prípade sa chudoba určuje od hranice príjmu 406 eur mesačne pre jednočlennú domácnosť. V prípade domácnosti s 2 dospelými a 2 deťmi do 14 rokov je stanovená hranica 853 eur mesačne.
Hranica chudoby je odvodená od mediánového príjmu v krajine. „Na Slovensku sú okrem dôchodcov najohrozenejšou skupinou nezamestnaní, a to až dve tretiny zo všetkých. Iba 9 percent zamestnaných čelí riziku chudoby a sociálnemu vylúčeniu. V prípade žien a mužov je riziko rovnaké, o čosi viac sú v ohrození ľudia, ktorí majú deti, nakoľko majú vyššie mesačné výdavky,“ doplnila Buchláková.
