Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ), Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) a Združenie podnikateľov Slovenska (ZPS) považuje práve Sulíkove „podnikateľské kilečko“ sa najvýraznejší a úspešný krok R. Sulíka.
Ročné pôsobenie Richarda Sulíka (SaS) na čele Ministerstva hospodárstva SR bolo poznačené pandémiou nového koronavírusu, no prinieslo lepšiu komunikáciu rezortu s podnikateľmi a najmä prijatie balíka opatrení na podporu podnikateľského prostredia.
„Ministerstvo hospodárstva sa pustilo do upratovania v reguláciách a boja proti zbytočnej byrokracii prostredníctvom svojich balíčkov. V porovnaní s tromi antibyrokratickými balíčkami predošlej vlády bol ten, ktorý vlani schválil parlament, najrozsiahlejší, ale tiež najkonkrétnejší. Z hľadiska početnosti bol dokonca väčší ako tri predošlé antibyrokratické balíčky dokopy,“ uviedol prezident ZPS Ján Solík.
Pozitívne zhodnotili boj rezortu s byrokraciou aj AZZZ a PAS. „Oceňujeme najmä spracovanie legislatívnych opatrení, tzv. podnikateľského kilečka, ktorého cieľom bolo zníženie administratívneho zaťaženia, kde sme aj my zamestnávatelia mohli prispieť svojimi podnetmi a návrhmi,“ zdôraznila hovorkyňa AZZZ Miriam Filová. Výkonný riaditeľ PAS Peter Serina však dodal, že Sulík sa v aktivitách v prospech podnikateľov ďalej nedostal. „Začiatok pôsobenia bol v znamení antibyrokratického zákona a potom to už bolo viac-menej o politických sporoch a korone. K iným veciam z hľadiska podnikateľov, okrem snahy o zníženie byrokracie, sa v zásade nedostal,“ myslí si Serina.
Zhoršujúca sa pandemická situácia podľa Sulíka spôsobila, že vláda míňala príliš veľa kapacít na „hasenie“ vzniknutých problémov a nedostatočne sa venovala tým, ktoré dlhodobo vedú v rebríčkoch problémov podnikateľského prostredia. Ako príklad uviedol vysoké daňovo-odvodové zaťaženie, časté zmeny legislatívy či nezodpovedajúcu kvalitu vzdelávania. Filová zdôraznila, že zlepšenie podnikateľského prostredia nemôže stáť iba na rezorte hospodárstva, ale malo sa týkať prierezovo viacerých rezortov, ktoré by mali pri tvorbe účinných opatrení konštruktívne spolupracovať.
S tým súhlasí aj ZPS. Podľa Sulíka existuje pri zodpovednosti za podnikateľské prostredie na Slovensku kompetenčný problém. „Rezort hospodárstva je síce na jednej strane zodpovedný za podnikateľské prostredie, na druhej strane sú však kľúčové zákony a témy, ktoré podnikateľské prostredie ovplyvňujú, v kompetencii iných rezortov – dane, pracovné právo, spravodlivosť a školstvo,“ pripomenul Solík. Okrem systémových zmien, ktoré majú dostať pod kontrolu regulačné zaťaženie, bude podľa neho dôležité, či a v akej podobe sa vedeniu ministerstva podarí presadiť univerzálny odškodňovací zákon, na ktorý v súvislosti s pandémiou mnohé firmy dlhodobo čakajú.
