francúzske mesto Lyon zo 6.2.2021 / zdroj: Euronews.com
Saharský prach, ktorý vo februári tohto roka privial vietor nad Európu a tiež nad územie Slovenska, vzbudil medzi odborníkmi a verejnosťou pomerne veľký záujem. Na prvý pohľad neškodný púštny prach priniesol na starý kontinent otázky týkajúce sa nukleárnych testov v Afrike, do ktorých bolo v 60. rokoch zapojené aj Francúzsko.
Francúzska asociácia Acro, ktorá sa zaoberá kontrolou rádioaktivity, na svojom webe dňa 24. februára 2021 uverejnila článok s názvom Rádioaktívne znečistenie sa vracia ako bumerang. V ňom sa píše, že tento saharský prach obsahoval zvyšky rádioaktívneho znečistenia pochádzajúcich z testov atómových bômb uskutočnených Francúzskom v 60. rokoch v Alžírsku.
Na túto tému reagovali aj ďalšie zahraničné portály. Na webovej stránke Euronews sa uvádza, že ide o iróniu, ako saharský piesok vrátil radiáciu z čias francúzskych nukleárnych testov z roku 1960. Tejto problematike sa intenzívne venuje stránka CTBTO, kde sa dá nájsť množstvo materiálu o nukleárnych testoch.
Ako to vyzeralo so saharským prachom nad Slovenskom? Bol pre nás nebezpečný?
Oslovili sme špecialistku na radiačný monitoring Terezu Melicherovú, zo Slovenského hydrometeorologického ústavu v Bratislave, ktorá nám k téme poskytla zaujímavé informácie a odpovede.
Pani Melicherová, čo hovoríte na informácie uvedené v článku asociácie Acro? Môže sa naozaj jednať o pozostatky nukleárnych testov?
„V našom ústave sme následky takýchto kontaminácii merali ešte začiatkom 80. rokov. Môžete sa o týchto veciach viac dočítať na našej web stránke http://www.shmu.sk/sk/?page=20 , ktorú som zostavila z rôznych materiálov. Hlavne v časti História monitoringu, sú viaceré informácie. Tam nájdete aj graf z našich historických meraní, ktorý prezentuje najväčšie zamorenie nášho územia začiatkom 60. rokov minulého storočia.“
„Ako hovorí aj Acro, dopad tejto kontaminácie bol celosvetový a zasahoval až do stratosféry, odkiaľ sa doteraz dostávajú tieto antropogénne nuklidy aj do nižšej vrstvy atmosféry pri špecifických meteorologických podmienkach. A preto aj saharský prach môže nuklidy takého pôvodu obsahovať, tak ako aj prach z iných jadrových strelníc sveta.“
Vedia prístroje určiť pôvod rádioaktivity v spomínanom saharskom prachu?
„Rozlíšiť vo vzorke prachu prírodné a antropogénne nuklidy je možné, ale nie tým druhom monitoringu, ktorý v súčasnosti prevádzkuje SHMÚ. Na to treba gamaspektrometrické zariadenia, ktoré vedia určiť nielen celkovú úroveň gama žiarenia ako naše sondy, ale aj to, z akých rádionuklidov sa vzorka skladá.“
Bol teda saharský prach, ktorý sa vyskytol vo februári aj nad územím Slovenska rádioaktívny?
„SHMÚ sa venuje aj monitoringu rádioaktivity v ovzduší, a tak bolo zaujímavé sledovať, či sa vplyv saharského prachu, prineseného nad naše územie, prejavil aj v našej sieti zvýšením hodnôt dávkového príkonu gama žiarenia. Celkový počet meracích bodov na Slovensku máme 30 a na väčšine bolo zaznamenané veľmi jemné zvýšenie hodnôt.“
Aké hodnoty a kedy presne zaznamenali vaše monitorovacie systémy zvýšené hodnoty radiácie?
„Podľa predpovedných modelových výpočtov mohol dosiahnuť obsah saharského prachu nad naším územím v lokálnom maxime hodnoty 1,6 – 3,2 g/m2 a jeho výskyt sa v tomto prípade týkal 6. – 8. februára, ďalšia zaujímavá epizóda, avšak už s menej výrazným maximom sa objavila aj 22. – 27. februára.“
„Čo sa týka zistení z radiačného monitoringu, najviditeľnejšie sa to prejavilo na Chopku, čo pravdepodobne súvisí s náveterným efektom a s väčšou koncentráciou prachu vo vyšších vrstvách atmosféry. 8. februára boli namerané zvýšené hodnoty dávkového príkonu gama žiarenia, krátkodobo nad 200 nanoSievertov za hodinu (nSv/h), čo možno vidieť na obrázku.“
„Hodnoty do 200 nSv/h sú úplne bežné, 400 nSv/h predstavuje signálnu hodnotu, kedy sa hľadá príčina zvýšenia. Čiže toto boli ešte stále hodnoty pod signálnou úrovňou, ktorá je stanovená pre systémy včasného varovania pred žiarením v Európe. Druhá epizóda sa na rádioaktivite ani neprejavila. To súvisí so zrážkovou činnosťou. Iba ak presun prachu je sprevádzaný zrážkami, možno na zemi zaznamenať variáciu v dávkovom príkone.“
„Na ostatných staniciach to bolo naozaj zanedbateľné prevýšenie, k akému dochádza bežne aj kvôli obyčajným meteorologickým javom hlavne zrážkam. Môžeme sa pozrieť na hodnoty z Tatranskej Javoriny. Prvá epizóda s prachom sa prejavila naozaj malou variáciou dávkového príkonu. Vidíme, že ďalšia podobná je v dňoch 17. a 18. februára, ale žiadna výraznejšie variácia sa nevyskytla v čase druhého prechodu mraku saharského prachu 22. – 27. februára. A teda keď graf dávkového príkonu porovnáme s grafom zrážok, vidíme, že ide naozaj o bežný jav súvisiaci zo zrážkami, pretože 17. a 18. februára pršalo. Na druhej strane nie každé zrážky musia vyvolať evidentne zvýšenú radiáciu.“
„Je bežné, že dlhé obdobie sucha a následný dážď spôsobia zvýšenie hodnôt prírodného radiačného pozadia niekedy až do 30%. To práve súvisí s tým, že dážď vymyje zo vzduchu množstvo prachových častíc, ktoré majú svoju prirodzenú rádioaktivitu, k tomu sa pridajú nuklidy kozmického pôvodu, ktoré sú bežnou súčasťou atmosféry. Dážď padajúci na zem vytlačí z pôdy vzduch s obsahom radónu, čo je zase bežná súčasť našich pôd a výsledkom je zvýšená úroveň nameraného dávkového príkonu gama v ovzduší. Saharský prach k tomu len prispel rovnakým mechanizmom, ale zvýšená úroveň sa nelíšila od iných spomínaných meteorologických situácií.“
„A treba ešte pripomenúť, že úroveň prírodnej rádioaktivity v rôznych častiach planéty je veľmi rôzna. Len pre malé porovnanie a uvedomenie si: na Slovensku je to 2,4 miliSieverta (mSv) za rok, ale v indickej Kerale 260, čiže 100násobok. Na čiernych sopečných plážach v Brazílii sa dajú nájsť miesta, ktoré majú hodnoty podobné niektorým z okolia Černobyľa. A to všetko je len vec našej Zeme, jej geológie. Žiadny vplyv človeka. A ľudia na miestach s vysokou úrovňou prírodného pozadia rádioaktivity normálne žijú.“
„V súvislosti so saharským prachom ide teda o minimálne odchýlky od bežného pozadia, ktoré patria k prírodným variáciám a vyskytujú sa kedykoľvek v roku z už uvedených dôvodov a aj niektorých nespomenutých.“
Čo pre človeka a vôbec pre živé organizmy znamená zvýšená radiácia /rádioaktivita a aký má alebo môže mať vplyv na naše zdravie?
„Všeobecne možno povedať, že vystavenie živých organizmov rádioaktívnemu žiareniu môže znamenať poškodenie buniek, ich smrť alebo ich modifikáciu. Závisí to od obdržanej dávky a od dĺžky expozície. K poškodeniu organizmu dochádza, keď bolo telo vystavené rádioaktivite presahujúcej určitú úroveň. Tieto úrovne sú stanovované dozornými orgánmi radiačnej ochrany, sú odvodzované z vedeckých výskumov. Riadia sa nimi systémy včasného varovania pred žiarením, akým je aj radiačný monitoring SHMÚ. Používajú sa aj vo všetkých oblastiach, kde treba chrániť pracovníkov s ionizujúcim žiarením – teda od atómových elektrární po pracoviská nukleárnej medicíny, ale aj sprievodcov v jaskyniach. Ionizujúce žiarenie totiž nielen poškodzuje, ale v presne stanovených dávkach pomáha zachraňovať ľudské životy, v prípade rádiodiagnostiky a rádioterapie si to iste vieme uvedomiť. Väčšinou vnímame žiarenie ako niečo negatívne a poškodzujúce, ale to je iba časť pravdy. Človek dokáže silu jadra využívať mnohými spôsobmi vo svoj prospech.“
Aký je rozdiel medzi radiáciou a rádioaktivitou?
„Asi by sme mohli povedať, že radiácia je širší pojem, ktorý znamená vyžarovanie, sálanie, žiarenie a pokrýva ešte aj iné významy. Rádioaktivitou rozumieme užší význam, teda vyžarovanie – vysielanie rádioaktívneho žiarenia, ktoré vzniká pri rádioaktívnom rozpade. Takže v našej téme hovoríme o súvislosti rádioaktívneho žiarenia a prachu. Treba asi upozorniť, že rádioaktívne žiarenie vzniká v prírode ako súčasť bežných procesov. Toho ukážkou je aj zaznamenaná zvýšená úroveň dávkového príkonu gama žiarenia na našich staniciach v dôsledku zvýšenej koncentrácie saharského prachu. Je to prach z takých geologických štruktúr, ktoré môžu byť aktívnejšie, ale je to asi aj dôsledok toho, že na tento prach šíriaci sa atmosférou sa na jeho ceste viažu aktívne zložky atmosféry, ktoré zase pochádzajú zo zemského povrchu, ale aj z kozmu. A výsledkom sú práve tie nepatrné zmeny v prírodnom pozadí, ktoré sú skôr zaujímavosťou ako hrozbou.“
Môžeme teda ostať v kľude, že sme neboli ožiarení saharským prachom?
„Saharský prach nad našim územím nepatrí k tomu, čo by v nás malo vyvolávať obavu pred silou rádioaktívneho rozpadu. To už snáď aj to umývanie zaprášeného auto je väčšou nepríjemnosťou. Berme to skôr ako ukážku krásy našej prírody, jej síl, ktoré dokážu premiestňovať púštny prach na veľké vzdialenosti. A pre nás, ktorí sa profesionálne zaoberáme pozorovaním týchto javov, je to príležitosť ako si to všetko znovu pripomenúť a uvedomiť si sily procesov, ktoré v atmosfére prebiehajú. A tak, ako sa šíria planétou čiastočky saharského prachu, tak sa šíri aj každý iný, človekom produkovaný prach pochádzajúci z priemyselných prevádzok a dopravy, ktorý prenáša množstvo chemických látok, ktoré sú na ňom viazané, vniká do našich dýchacích ciest, preniká do krvného riečiska a môže spôsobovať, a aj spôsobuje, ďaleko väčšie zdravotné problémy, ako rádioaktivita saharského prachu. Veď napríklad prach spojený so spaľovaním fosílnych palív je jedným z takýchto prachov a že je naviac aj rádioaktívny, nad tým ľudia väčšinou nerozmýšľajú.“ – uzavrela rozhovor Melicherová
