Košice: Akademický maliar a grafik György Verebes, rodák zo srbskej Senty vystavuje dnes od 18.00 hod. v Galérii Figuratif Centra Majel Rovás na Alžbetinej ulici 42 v Košiciach.
Všestranný a oceňovaný umelec
György Verebes, laureát Munkácsyho ceny je aktívny nielen v oblasti výtvarného umenia, okrem toho tiež pravidelne publikuje v literárnych časopisoch, otvára výstavy, účinkuje vo viacerých hudobných skupinách s džezovým a world – music repertoárom, ako ich zakladateľ, klavirista, skladateľ a skladá aj scénickú hudbu. Zaujímavosťou je, že v tomto roku je to už druhý vystavujúci výtvarník v Galérii Figuratif Centra Majel Rovás, ktorý je zároveň aj hudobníkom.
Popri umeleckej tvorbe je György Verebes aktívny aj v organizovaní, vedie Umelecký ateliér v Szolnoku, ktorý sa pod jeho vedením stal jedným z umeleckých centier Maďarska, za čo bol v roku 2017 ocenený Cenou Maďarského dedičstva. Od roku 2017 predsedá Nadácii Deň maďarského maliarstva, predtým pôsobil ako člen kuratória. V minulom roku ho Maďarská umelecká akadémia zvolila medzi svojich korešpondentov.
Evidentia latent – istota, ktorá si nevyžaduje dokazovanie.
Obrazy, ktoré vystavuje v Košiciach sú nazvané Evidentia latent, čiže latentná jasnosť, zrejmosť, neobíditeľný fakt, ktorý je však na prvý pohľad neviditeľný. Je tam niekde, ako keby sa na plátno už nevošlo – je tam na plátne, kde je ríša ticha a mieru.
Alebo sa istota ukrýva práve za zatvorenými očami. Istotu nám sprostredkuje tvár, ktorá najviac prezradí o duši, tvár vyrovnaná, odzrkadľujúca nebeský pokoj. Alebo je to inak? Oči sú predsa zatvorené a tvár môže sprostredkovať len pohľadom. O akú istotu vôbec ide?
Nevidíme ani to, komu patria ruky, ktoré maľuje zas a znova, pritom sú také povedomé. Sú to ruky jedinej osoby? Alebo každý ruka patrí inému? Prečo maľuje takmer z nutnosti iba ruky? Možno nepotrebuje nič viac k svojej výpovedi, ako vyjadrovacie schopnosti ľudských rúk. Veď sa pozrite, čo všetko dokáže vyjadriť rukami – v tom sú nám veľmi nápomocné názvy: Svätyňa, Útočisko a podobne. Žiadna z rúk nepredstavuje negatívne, násilné gesto. Alebo sú tu mudry, niekoľko tisícročná indická technika liečby rukami a zároveň spôsob nadviazania kontaktu s piatimi elementmi, ohňom, vzduchom, zemou, vodou a kovom.
Koho vlastne znázorňuje?
A kto je ten človek, ktorého znázorňuje? Ide o niekoho konkrétneho? Alebo o hocikoho? Ide vari o ČLOVEKA Bohom stvoreného? Alebo o človeka vrhnutého do bytia? Alebo každá tvár patrí inému človeku?
„Prvá tvár sa objavila na obrazovej ploche ako keby sa vynorila z oblakov. Bez akejkoľvek predchádzajúcej koncepcie, jednoducho som si všimol, že tam je, najprv takmer nerozoznateľná, ale neskôr, keď si moje oči zvykli na ten pohľad, stále viac sa vynímala, takmer žiarila. Nemohol som inak, než to prijať. Ako prichádzali za sebou, stačilo mi ich len rozpoznať. Tváre, ruky.“
Svoju výtvarnú cestu hľadal dlho
„Ako sám priznáva, dlho hľadal svoju výtvarnú cestu. Najprv maľoval historické témy, ľudské formy, torzá bez tváre. Zaujímala ho vyjadrovacia sila tela. Vypracoval si štýl a maliarsky spôsob. Jeho umenie určovala v zásade potreba stále širšieho a hlbšieho odhalenia myšlienkovej lyrickosti, pričom sa zaviazal k úlohám nariadeným jeho umeleckým talentom a poslaním. Svoj štýl nechal dozrieť archaizujúco, v jazyku maliarskych klasikov, pričom prostredníctvom navzájom zladených tónov stvoril ušľachtilú patinu povrchu. Zemitá zeleň a kadmiová červeň, zlatý oker a kobaltová fialová, organické a anorganické…. Alchýmia farieb je vedomie zraku. Vedomie zraku je istota, ktorá si nevyžaduje dokazovanie.”
Možno táto posledná veta v sebe ukrýva výklad názvu: Evidentia latent – istota, ktorá si nevyžaduje dokazovanie. Pretože je obsiahnutá v umení Györgya Verebesa, v tom, ako vníma farby, ako narába so štetcom, aké témy vyberá a s akou zručnosťou kreslí.
Zdroj: Centrum MaJel Rovás, NN
