Vysoké Tatry 6. apríla (TASR) – Desiatky Ukrajincov, ktorí utiekli pred vojnou, našli svoje útočisko vo Vysokých Tatrách. Diana Migaľová z občianskeho združenia Tatry máme radi informovala, že napríklad vo Veľkej Lomnici prichýlili už 53 ľudí z Ukrajiny, ktorým pomáhajú začleniť sa do života.
Práca predstavuje pre Ukrajincov stabilitu
Deti začali chodiť do školy, dospelí do práce. Ide podľa nej o ženy, predovšetkým matky s deťmi, ktoré doma zanechali svoju rodinu a vybrali sa hľadať pomoc na Slovensko. „Priviezli sme ich pod Tatry, našli im strechu nad hlavou, v súčinnosti so samosprávami sme zabezpečili vzdelávanie detí a ženám sme ponúkli prácu. Po všetkých hrôzach, ktoré prežili, je práve bývanie a práca pre nich prvou stabilitou v novom prostredí,“ skonštatovala Migaľová.
Výkonná riaditeľka Oblastnej organizácie cestovného ruchu Región Vysoké Tatry Lucia Blašková pre TASR potvrdila, že oficiálne je v okrese Poprad zaregistrovaných zhruba 1000 Ukrajincov, ďalší sú aj v susednom Kežmarskom okrese. Ide podľa nej o ľudí, ktorí plánujú v regióne ostať dlhodobejšie.
„Ukrajinci obsadzujú väčšinou pomocné práce v regióne, napríklad aj v popradskom akvaparku. Je to pre jazykovú bariéru. Musím však povedať, že naozaj chcú pracovať a normálne sa zaradiť do systému. Nie je pravda, že by svojou prítomnosťou znižovali hodnotu práce,“ zdôraznila Blašková. Viacero podnikateľov potvrdilo, že získať kvalitných ľudí pre cestovný ruch nie je po pandémii vôbec jednoduché.
Okrem jazyka je podľa nej problém aj so škôlkami. Niektoré mladšie deti nie je kam umiestniť, čo komplikuje prijatie do práce ich matiek. Riaditeľka dodala, že v Tatrách vznikla pomerne veľká skupina dobrovoľníkov, ktorí sa snažia pomôcť. „Problém začína byť trochu aj s ubytovaním, turistické kapacity sú viac menej naplnené a nemôžu si ubytovatelia dovoliť nechať tam Ukrajincov dlhodobejšie, napríklad počas letnej sezóny. Uvidíme, ako sa situácia vyvinie,“ skonštatovala Blašková.
Jedna z Ukrajiniek Oľga prišla na Slovensko z Kyjeva, spomína, ako v noci každé dve hodiny húkali sirény, aby ľudí varovali, museli sa vtedy ukrývať. „Jeden pán mi vysvetlil, že keď bola raketa vypálená, nikdy nevedeli, kde presne môže dopadnúť,“ uviedla Oľga a dodáva, že v Mariupole bola situácia katastrofická.
„Ľudia boli smädní, hladní, všade ležali hrudy kameňov a mnohí umierali. Treba to zastaviť,“ skonštatovala Oľga, ktorá prišla spolu s nevestou a vnukom. Predtým 20 rokov pracovala ako ekonómka v banke, v súčasnosti pomáha v ubytovacích zariadeniach v Tatranskej Lomnici ako chyžná. Priznala, že na prácu z inej oblasti si zvyká ťažko, no vie, že peniaze potrebuje.
